REŠTARTNI SAREŠTARTNI SA
Napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, cesty naprieč ním sa môžu zdať dlhé. A pri takých dlhých cestách sa žiada urobiť si aj menšiu prestávku. A nemusí to byť len na čerpacích staniciach. Pri našich cestách smerom na Liptov sme z auta opakovane obdivovali dve zrúcaniny. Hrad Revište a Šášov.
Nachádzajú sa blízko cesty, a preto výhľad na obe zrúcaniny z auta je úplne pohodlný. Tentokrát sme si však povedali, že prestávku na našej ceste na prázdniny si urobíme na jednom zo spomínaných hradov – na hrade Revište. A tak sme za Bzenicou opustili R1 a vybrali sme sa smerom na Revištské Podzámčie. Cesta nás previedla cez celú obec. Hľadajúc miesto na zaparkovanie sme sa dostali až na úroveň lesa.
Zákaz vjazdu sme nikde nevideli, a tak sme pokračovali ďalej. A to bolo dobre, pretože o chvíľu sme sa dostali na parkovisko, z ktorého nás náučný chodník označený žltou turistickou značkou doviedol priamo na hrad. Peši nám to trvalo z parkoviska cca 5 minút – najprv kopčekom dole a potom kopčekom hore priamo k bráne do hradu.
Kúsok za hlavnou bránou sedela mladá slečna, ktorá od nás vybrala vstupné. Platili sme iba za dospelých, deti mali vstup zdarma. Hrad je momentálne v rekonštrukcii. Rekonštrukcia, ako som pochopila, je plne v rukách dobrovoľníkov a trvá už niekoľko rokov. Ale podľa fotiek, ktoré sme si na hrade mohli prezrieť, práce na oprave hradu pekne napredujú.
Hrad Revište je zrúcaninou gotického hradu a stojí na brale, ktoré ovplyvnilo jeho tvar. Z dolného nádvoria za bránou do hradu sme drevenými schodmi vystúpili na vrch bašty, odkiaľ sa nám naskytli nádherné výhľady do okolitej krajiny – cez údolie Hronu až k pohoriu Vtáčnik. Z bašty sme pokračovali do ďalších časí hradu. Okrem úžasných výhľadov sme mohli obdivovať aj prácu dobrovoľníkov, ktorí si tu evidentne riadne zamákli.
Z hradu sme sa k autu vrátili tou istou cestou, ktorou sme k nemu prišli. Ešte pre tým sme si však u slečny, ktorá od nás vyberala vstupné, kúpili magnetku "hrad Revište", aby sme mali spomienku na našu krásnu prestávku počas cesty na prázdniny. A nabudúce si vyberiem ďalší z hradov lemujúcich cesty naprieč Slovenskom. Takéto prestávky počas dlhých ciest sa mi páčia 😉
Príspevok Krátky výlet na hrad Revište zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Tohtoročnú dovolenku sme s priateľom strávili objavovaním ostrova Lanzarote, ktorý ponúka obrovské množstvo jedinečných zážitkov. psestrili sme si to výletom na pláže Fuerteventura. Je to skutočný raj pre milovníkov prírody a kultúry. Na to, aký je Lanzarote malý ostrov, ukrýva množstvo turistických atrakcii. Môžete sa vylihovať na jednej z mnohých nádherných pláži, kochať sa pohľadom na sopky a iné prírodné útvary, o ktorých budete myslieť, že ste sa ocitli na cudzej planéte. Najlepší spôsob ako si pobyt na ostrove užiť naplno, je prenajať si auto a preskúmať ho krížom krážom.
Juhozápadne od ostrova Lanzarote sa nachádza ďalší z Kanárskych ostrovov – Fuerteventura. Nájdete tu najdlhšie pobrežie zo všetkých Kanárskych ostrovov, množstvo nádherných pláži s azúrovo-modrým morom. Nezabudnite však rátať so silným vetrom a nekompromisným africkým slnkom. Názov Fuerteventura totiž doslova znamená „silný vietor“.
Fuerteventura je ostrov ľahko dostupný autom, pohodlne sa dostanete trajektom za približne 30 minút. My sme urobili celodenný výlet na preskúmanie severných miest na ostrove. Z Playa Blanca sme sa prepravili trajektom do mestečka Corralejo. Ide o jednu z najobľúbenejších oblastí na ostrove. Len kúsok od tejto pôvodne rybárskej dediny sa rozprestiera obrovský, 11 km dlhý pás piesočných dún s rozlohou 30 km².
Duny v Corralejo boli vyhlásené národným parkom. Nájdete tu kilometre zvlneného piesku a nekonečné ticho, ktoré pripomínajú plnohodnotnú saharskú púšť. Pláž na úpätí dún je navyše tak dlhá, že je prakticky nemožné, aby tu bolo niekedy preľudnenie.
Len hodinku pešo z Corralejo, alebo pár minút autom po prašnej ceste sa nachádza unikátna pláž Popcorn beach. Pláž, ktorej kamene vyzerajú ako pukance. Sú to mŕtve biele koraly, ktoré na breh vyplavilo more a obrúsilo do tvaru popcornových ružičiek. Toto miesto sa stalo obľúbeným najmä kvôli fotografiám, ktoré letia svetom. Pokochať sa tu môžete aj pekným výhľadom na Lanzarote. Popcorn beach je síce krásne miesto, no nie je práve ideálne na kúpanie. Pobrežie je veľmi skalnaté a vlny sú tu extrémne divoké.
Zvyšok dňa sme strávili na pláži a večer sme sa vrátili posledným trajektom na Lanzarote. Bola to úžasná dovolenka. Ak niekedy budete dovolenkovať na Lanzarote, nenechajte si ujsť tento obohacujúci celodenný výlet na Fuerteventuru.
Príspevok Z Lanzarote na skok na pláže Fuerteventura zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Videli ste už niekedy jej vyprázdenú hornú nádrž? Je to veľkolepé. Nádherné panorámy Vysokých Tatier a Liptova a jedna z top technických industriálnych stavieb Slovenska. To je prečerpávacia nádrž Čierny Váh a hlavné dôvody, prečo sme ho vybrali medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá. Horná nádrž bola postavená na kopci v mieste nazývanom Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1160 m. n. m. Čierny Váh turistika cyklotrasy:
Údolná vodnú nádrž na Liptove vybudovali na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Do prevádzky ju slovenské elektrárne uvedli v roku 1981.
Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží: Horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., a dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis.
Čierny Váh sa nachádza v krásnom prostredí. Ľudí láka úchvatný výhľad z hornej nádrže na celý horný Liptov a panorámu Tatier. K dielu vedie niekoľko ciest, najčastejšie využívajú cestu cez Kráľovu Lehotu a Svarín. Ľudia sa zhodujú v tom, že Čierny Váh je jedným z najkrajších miest regiónu a atraktívnym turistickým cieľom.
Na prečerpávaciu stanicu sa môžete dostať z 2 smerov. Z Východnej alebo zo Svarína (cez Kráľovu Lehotu). Autom Svarín - po diaľnici D1 sa dostanete do Liptovského Hrádku, kde odbočíte na Svarín, kde začína cesta na hornú nádrž. Tu zaparkujete. Upozorňujeme, že na cestu na hornú nádrž platí ZÁKAZ VJAZDU MOTOROVÝM VOZIDLÁM. tzn. Cesta je pekná, ale bicyklom alebo na pešo. V prípade, že štartujete z trasy z Východnej, zaparkujte tam. Ak idete vlakom ZSSK hlavným železničným koridorom Bratislava – Žilina - Košice sa dostanete rýchlikom do stanice Liptovský Mikuláš, kde prestúpite na osobný vlak smer:
Po modrej 
turistickej trase 6 km na spodnú nádrž. Po trase môžete ďalej pokračovať na Záruby, Priehybku a Heľpu. Celá trasa meria 24 km jedným smerom.
Z obce Východná tiež vedie 
zelená trasa popri koľajach a Havranej skale na Hornú nádrž do výška 1160 m n.m. Trasa je dlhšia a fyzicky oveľa náročnejšia. Musíte prekonať ďalších 400 výškových m navyše. Preto trasu neodporúčame pre začiatočníkov a deti. Mapa
Neznačená trasa po pohodlnej ceste z osady Svarín na hornú nádrž vodnej elektrárne Čierny Váh. Na cestu je zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Začínate vo výške 700 m n.m. a po 6 km nastúpate až do výšky 1160 m n.m. odkiaľ sa vám vyskytnú nádherná výhľady na Tatry. V zime trasu využívajú aj bežkári.
Stavba vodného diela patrí Enelu. Pre verejnosť platí zákaz vstupu do areálu, teda na asfaltový okruh okolo nádrže. Zväčša ho však elektrárne tolerujú.
Klasická nenáročná cyklotrasa je vhodná aj pre cestný bicykel po pohodlnej ceste z osady Svarín, až na hornú nádrž vodnej elektrárne Čierny Váh. Profil trasy si môžete pozrieť tu >>>
Trasa 5454 Hybe Čierny Váh má dĺžku 16,6 km s prevýšením 650 m. Je určená pre MTB. Povrch: asfalt, štrk, prírodný povrch. Trasa začína pri obci Hybe spoločne s modrou cyklotrasou 
č. 2432. Poľnou cestou trasa stúpa do obce Východná, kde prechádza naprieč celou obcou a na jej konci odbáča doprava popod rozhľadňu. Krátko stúpa a následne klesá k železničnej stanici Východná. Za ňou trasa odbáča doprava na lesnú cestu a krásnym lesným prostredím pokračuje ponad železnicu. Pomaly sa trasa točí doľava a začína stúpať lesnou cestou, až sa nakoniec napojí na asfaltku. Na nej pôjdete opäť doľava. Stúpanie pokračuje až k samotnej vodnej nádrži Čierny Váh. Je to unikátna technická pamiatka.
Cyklotrasa dolinou z Važca vás dovedie cez Rumanovú do Brezovej. Tu sa trasa napája na cestu k dolnej nádrži, odkiaľ môžete pokračovať cez Svarín na Hornú nádrž.
Nosná trasa 
začína v Liptovskom Hrádku, pokračujete cez Svarín na spodnú nádrž a ďalej na Heľpu a Závadku pod Hronom. Nádhernú zážitkovú a fyzicky náročnú trasu si môžete okoreniť výstupom na Hornú nádrž zo Svarína. Info o celej trase magistrály tu
foto Zuzana Behúlová, Miriam Lachová
Výstup sa oplatí spojiť s folklórom. Folklórny festival Východná jeho hostia zaraďujú k jedným z najvýznamnejších a najstarších folklórnych podujatí na Slovensku. Koná sa každoročne začiatkom júla. Tento festival sa prvýkrát uskutočnil už v roku 1953. Začal ako skromné stretnutie miestnych folklórnych súborov, no postupne sa rozrástol do podujatí medzinárodného významu. Počas desaťročí svojej tisícky predstavili niekoľko súborov a účinkujúcich z rôznych kútov Slovenska aj zo zahraničia. Festival si získal povesť jedného z najprestížnejších folklórnych podujatí v strednej Európe.
V okolí trás na Čierny Váh prebiehajú lesné práce. Je tam poľovný revír, v ktorom často hlásia aj výskyt divej zveri a medveďov. Sledujte Čierny Váh turistické trasy cyklotrasy. Svarín, Východná a okolie. Výstup je technicky nenáročný, ale dlhý a kondične zaťažujúci. Prispôsobte preto výstup svojim možnostiam a neschádzajte z oficiálnych trás.
Ak chcete mať istotu a pohybovať sa aj v okolí telesa môžete požiadať Enel o vstup. "Záujemcovia môžu požiadať o povolenie cez rezervačný systém na internetovej stránke spoločnosti. Vyplniť ho je pomerne jednoduché, povolenie príde obratom. Podľa slov hovorkyne zatiaľ nikoho neodmietli."
Extra tip:
Kriváň a Čierny Váh turistika. Ak chcete zažiť nezabudnuteľný víkend, Čierny Váh je ideálny spojiť s výstupom na Kriváň. Ubytovanie v tomto prípade riešte medzi Podbanským a Východnou a na Kriváň štartujte z 3 studničiek.
Príspevok Čierny Váh turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Jedným z hlavných lákadiel Slovenského raja sú jeho úžasné rokliny. Tiesňava Suchá Belá, Prielom Hornádu, Piecky a Veľký Sokol patria medzi najpopulárnejšie. Prechádzka roklinami raja je ako cesta do iného sveta, kde sa čas zastavil a príroda sa ukazuje vo svojej najdivokejšej podobe. Prekonávaš rebríky, lávky, stúpačky a reťaze, ktoré ti umožňujú dostať sa cez skalné prahy a vodopády. Po dlhodobejších dažďoch a búrkach je roklina Suchá Belá plná vody. V stredu má byť jeden deň pekne. Tak ideme. Z diaľnice schádzame na Spišský Štvrtok a Podlesok.
Zaplatíme vstup do raja 5€ a vyrážame z Podlesku o siedmej ráno po zelenej značke. Roklina Suchá Belá je miesto, kde sa pri veľkej vode zdanlivo nevinná túra môže premeniť na epickú výpravu, ktorá kombinuje prvky turistického dobrodružstva s balansovaním na rebríkoch, vodnými športami a cirkusovými kúskami. Predstavte si, že ste v srdci nádhernej prírody, obklopení mohutnými skalami, všade špliechajúcou vodou a hustými lesmi. Napriek tomu že suchý kameň nevidíte, všetko vyzerá spočiatku pokojne a idylicky. Až kým si neuvedomíte, že tá "jednoduchá" túra vás privedie k šplhaniu po šmykľavých rebríkoch, balansovaniu na úzkych lávkach a preskakovaniu cez potoky rozvodnené na štvornásobok bežného prietoku.
Po chvíľke sme v rokline. Z potôčika je potok: "Je veľa vody, to bude akčné."
Celá roklina je dnes vlastne brodenie cez potok z jednej strany na druhú. Turistický chodník je väčšinou pod vodou. Prichádzame k dreveným rebríkom. Opatrne sú mokré a veľmi šmykľavé.
Pri stúpačkách stretávame prvých turistov. Voda je stále väčšia hlbšia ale ten vzduch 
. Užívame si čoraz viac dreva a popadaných stromov krížom cez roklinu. Preliezame ich ako deti. Máme z toho radosť i ten adrenalín.
Prichádzame k vodopádom. Misové vodopády (29,5 m vysoké) sú nádherné, no musíme sa zas prebrodiť k rebríku cez vodu, Veľká Biela voda, ktorá tečie roklinou, je ozaj rozvodnená. Nádherné vodopády sú možno štyri krát väčšie ako keď je sucho. Mohutné, až taká nádhera.
Začínate sa štverať po kovových rebríkoch, ktoré sa zdanlivo vynorili z ničoho. Priamo pod vami tečie krištáľovo čistý potok. Vaše nohy sa občas trasú, ale vy stúpate hore. V tejto chvíli je z vás nielen turista, ale aj trochu akrobat. A keď konečne dosiahnete vrchol, cítite sa ako šampión – aspoň kým neuvidíte ďalší rebrík o pár metrov ďalej.
Prechádzame cez najužšie skalné miesto. Wau, Keď sa dostanete na úzky chodník vedúci popri strmých skalách, začne vám dochádzať, že Suchá Belá nie je len o turistike, ale aj o teste vašej odvahy. Úzke lávky, ktoré vedú cez rozbúrený potok, vyzerajú, akoby boli postavené na mieru pre akrobatov, nie pre víkendových turistov. Každý krok je balansovaním medzi úspechom a pádom, a vy si hovoríte, že keby ste boli o pár rokov mladší (a pár kilogramov ľahší), určite by to bolo jednoduchšie.
Ukáže sa nám Okienkový vodopád. Je nádherný, majestátny. Stúpame po rebríku. Je mokrý a šmykľavý. Predierame sa cez skalné okno, kocháme sa tou výškou, vodopád má 12,5m. A zas máme doslovne samé polená pod nohami.
Zvládame to. Nevzdávame sa, veď je to super adrenalín. ďalší vodopád je Korytový dvojstupňový. Voda tu padá do tzv. hrncov. Ani hlboká palička nedosiahne dno. Je tu aj druhá zúžená skalná roklina, zvaná Kaskády.
Z ľavej strany sa nám hlukom padajúcej vody prihovára asi 10 m vzdialený Bočný vodopád. Takýto plný vody ho vidím prvýkrát. Oplatí sa zastaviť. A zas polená, a zas stromy vo vode. Niekde podľa turistickej paličky je až 40 cm vody. Hľadáme najvhodnejší prechod vodou. Ešte prejdeme Vyšný vodopád a cez riečisko Suchej Belej, ktorá je väčšinou suchá a voda sa prediera pod povrchom, sa tiež brodíme vodou až ku studničke, prameňu Suchej Belej.
A sme hore: Suchá Belá - záver. Konečne oddych. Keď sa konečne dostanete k vrcholu rokliny, výhľad je taký krásny, že zabudnete na všetky tie drobné hrôzy, ktoré ste prekonali. Obklopuje vás pokoj a krása prírody. A my si uvedomíme, že to všetko stálo za to. Suchá Belá nám ukázala, že sme schopní viac, než ste si mysleli – nie len ako turisti, ale aj ako preživší. :-) Dáme si občerstvenie a ideme ďalej po žltej značke. Cieľ Pod vtáčím Hrbom. Pokračujeme červenou Nad Podleskom,
Dnes to bola ťažká túra. Oveľa, oveľa ťažšia ako keď je sucho a chodník prejdete suchou nohou. Ale ten zážitok, adrenalín, vám dá niečo neskutočné. Hoci si sľubujete, že nabudúce si vyberiete niečo menej adrenalínové, v kútiku duše viete, že vás to do Slovenského raja opäť ťahá, pretože dobrodružstvo je to, čo robí život zaujímavým.
Na Podlesku si v bufete u Orla dáme zaslúženú odmenu. Varia výborne a orosené tiež odmení, Odporúčam. Plný zážitkov a nabití energiou sa môžeme vrátiť domov
Dva dni po našom prechode uzavreli až do odvolania kvôli rozvodneniu všetky rokliny Slovenského Raja.
Príspevok Roklina Suchá Belá: prechod za mokra zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Spišský hrad ma vždy lákal svojou impozantnou polohou a rozlohou. Podľa archeológov zo SAV je však až šiestym najrozsiahlejším slovenským hradom. Hoci pri ceste po Spiši ho vidno fakt zďaleka. Tajomno, ktoré v ňom prebýva nás vždy fascinovalo a chceli sme ho zažiť na vlastnej koži.
Keď sme dorazili do mesta Spišské Podhradie, stavba hradu už z diaľky dominovala nad okolitou krajinou. Cesta k hradu vedie priamo z Spišského Podhradia. Ak sa však chcete dostať k hlavnej bráne, je potrebné ho mierne obísť.
Prvá písomná zmienka o Spišskom hrade je už z roku 1205. Je známy ako bývalé sídlo kráľovských rodín - Thurzovcov, Zápoľskích i Csákyovcov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí.
"Dlhé roky sa tradovalo, že je to rozlohou najväčší hrad na Slovensku. Z hľadiska rozlohy hradu však skončil Spišský hrad až na šiestom mieste. Na prvom mieste kraľuje Nitriansky hrad. Tiež Bratislavský hrad a Devín, ktoré obsadili druhú a tretiu priečku. V prvej päťke je ešte Košický hrad a dokonca Pustý hrad nad Zvolenom."
- ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAV
Zaujímavosťou je, že Spišský hrad nikdy nebol vojensky dobytý. Vďačí za to hlavne svojmu hradnému opevneniu pozostávajúceho z vysokých skál, mohutných hradieb a obranných prvkov nachádzajúcich sa po celom obvode hradu.
Ako sme kráčali dovnútra naskytal sa nám pohľad na rozsiahle nádvorie, po ktorom kedysi kráčala Spišská šľachtická elita.
V roku 1780 hrad zachvátil veľký požiar. Celý vyhorel ale postupne bola jeho sláva obnovená. Verejnosti je prístupný od roku 1983.
Na jeho pôde sme mohli vidieť múzeum kde boli rôzne zbrane, historické vozidlá, brnenia, rôzne časti bojového vybavenia a archeologické nálezy. Popri tom sme si vychutnali prekrásne výhľady na časti hradu, vežičky i okolitú krajinu. Na jeho pôde taktiež nechýbala Kaplnka svätej Alžbety.
Navštívili sme aj stredovekú mučiareň, kuchyňu a zbrojnicu. Taktiež zaujali rôzne izby ako stredoveké spálne, spoločenské miestnosti, kúpeľňa či bývalé priestory komnát. Súčasťou hradu bol kedysi aj mlyn, v ktorom sa starali o múku pre všetkých obyvateľov, vrátane sluhov. Malú jaskyňu panstvo zrejme využívalo ako skrýšu.
So Spišským hradom sa spájajú rôzne zaujímavosti. Napríklad, že sa na ňom natáčal film Dračie srdce. Na hrade a v jeho okolí neustále pokračujú archeologické práce. Medzi vykopávkami sa nachádza niekoľko vzácnych artefaktov a najcennejší je poklad v podobe dobových rímskych mincí.
S hradom sa spájajú silné rytierske tradície. Kvôli tomu robia počas hlavnej sezóny na nádvorí rôzne predstavenia s touto tématikou.
Spiš bol známy ako región sokoliarov, čo je aj v súčasnosti ďalšou veľkou atrakciou tohto komplexu.
Jedinečný výhľad z hradu sa naskytá z jeho najvyššie položeného miesta - donjon. Z tohto donjonu je za dobrého počasia nádherný pohľad na celý región, uvidíte odtiaľ aj Spišskú Kapitulu a máte taktiež jeden z najkrajších výhľadov na Vysoké Tatry. Rozhodne stojí za to obísť hrad celý dookola. Či už po opevnení alebo popod neho, cesta vám zaberie viac ako kilometer. Osobne sa prihováram za chodník okolo hradu. V lete tu stretnete iba zlomok turistov a ostanete na tie výhľady v pokoji a sami.
Ak sa pohybujete okolo Spišského hradu, bolo by hriechom nenavštíviť tiež rokliny Slovenského raja.
foto: Bigstockfoto, CBS Slovensko z neba
Príspevok Spišský hrad – dominanta Spiša a šiesty najväčší slovenský hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Vydať sa na hrad Uhrovec je ako vyraziť na výlet do minulosti – s tým rozdielom, že namiesto koňa máme auto a turistické topánky a miesto brnenia batoh s vodou a Horalkami. Tento starobylý hrad, ktorý sa hrdí tým, že pamätá lepšie časy ako my pondelky, nás láka svojou majestátnosťou a prísľubom dobrodružstva. Kastelán dokonca ponuka aj možnosť prespať na hrade v čiastočne zreštaurovanom bivaku.
Naša výprava začína v malebnej dedinke Uhrovské Podhradie, kde si ešte pred výstupom musíme doplniť zásoby. Ideme cez týždeň, tak je všetko zavreté. Konča dediny pod hradom je veľké parkovisko. Odstavujeme a plní optimizmu sa vydávame po turistickej značke nahor. Naše prvé kroky sú pevné a rozhodné, ale už za poslednými plotmi si uvedomujeme, že sme sa prepočítali. Stúpanie je strmšie, ako sme si mysleli. Aj hrad Uhrovec sa zdá byť akoby o niečo ďalej a vyššie.
Ako stúpame, začínajú sa objavovať prvé nečakané prekážky. Kamene na ceste sú klzkejšie než kedykoľvek predtým a zdá sa, že každá vetvička a koreň sú tu len preto, aby nám podrazili nohy. Nehovoriac o agresívnych mravcoch, ktoré pri každej zastávke testujú našu trpezlivosť a húževnaté komáre, ktoré majú očividne na nás chuť. Jediná Beky to znáša dobre. Stále je vpredu a obzerá sa po nás, zatiaľ čo my sa pokúšame zachrániť si pred dôstojnosť páničkov.
Po hodine, ktorá sa nám zdala ako večnosť, sa konečne blížime k hradu. Už z diaľky vidíme jeho majestátne ruiny, ktoré nám dávajú pocit, že naša snaha nebola márna. Posledné kroky sú naplnené eufóriou – nie preto, že by sme mali ešte dostatok energie, ale preto, že v diaľke už vidíme miesto, kde si môžeme sadnúť. Vstup do hradu vedie cez drevený mostík.
Hrad Uhrovec je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých hradov na Slovensku. Jeho architektúra je typickým príkladom stredovekého hradu s obrannými prvkami, ako sú vysoké hradby a strážne veže. Hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami a rozšíreniami.
Stojíme na vrchnom nádvorí, cez okná pozeráme dole na krajinu a cítime sa ako praví dobyvatelia.
V 16. storočí bol hrad prestavaný a posilnený, aby odolal tureckým nájazdom. Hrad Uhrovec slúžil nielen ako vojenská pevnosť, ale aj ako sídlo šľachty. Dnes je pod kontrolou Pavla Pavlisa, miestneho kastelána, ktorý sa nielen stará o jeho rekonštrukciu ale aj obsluhuje malý bufet. A keď si objednáte plechovicu piva, rád pridá aj zopár neoficiálnych informácií.
Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov. Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu.
V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta. - zdroj: hrad Uhrovec
Jedna z najznámejších legiend hovorí o tajných chodbách, ktoré údajne vedú z hradu do jaskyne pod hradom a do okolitých hôr. Podľa povestí tieto chodby používali šľachtici na útek pred nepriateľmi alebo ako tajné únikové cesty v prípade obliehania.
Rozhodol som sa s Beky jaskyňu objaviť. Obišli sme okolo hradieb celý hrad až sme na opačnom konci našli strmý zošup a záchytné lano. Zísť pár metrov k jaskyni mi trvalo niekoľko minút. Hovoriť tomu jaskyňa je trochu odvážne slovo. Skôr jaskynka. Moja hrdinská družka Beky to vyhodnotila správne a hanebne zostup pri pohľade na strmý padák vzdala. Utiekla za ženou. Zastavil som ju až pri vstupnej bráne.
Cesta späť by mala byť omnoho ľahšia – gravitácia je zvyčajne priateľom turistov. Narážame však na strmáky, ktorých zlezenie Hanku stojí niekoľko pádov na zadok. Beky si len ľahne a ticho, s porozumením, sa na to díva. Bodaj by nie. O pár hodín bude chcieť svoju večeru.
Keď sa vrátime do dedinky, máme dosť. Hoci to nebol veľmi náročný výstup, v tom teple nás to zohlo viac, než by sa čakalo. Našťastie celá cesta vedie lesom. Sľubujeme, si, že nabudúce bez repelentu ani na krok. Dávame si kofolu a v duchu sa tešíme, že je to za nami a my si odfajkneme aj ďalší cieľ, výstup na hrad Uhrovec.
Príspevok Výstup na hrad Uhrovec je ako výlet do minulosti zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Poloniny, nachádzajúce sa na východnom Slovensku, sú jedným z najkrajších a najzachovalejších prírodných oblastí v krajine. Tento národný park, založený v roku 1997, je súčasťou Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Poloniny sa rozprestierajú na území troch krajín – Slovenska, Poľska a Ukrajiny – a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad na nedotknutú prírodu a bohatú biodiverzitu.
Centrom vstupu do Polonín je Nová Sedlica alebo Snina. Najvyšší vrch na hraničnom pomedzí Slovenska Ukrajiny a Poľska je Kremenec. Poloniny turistické trasy cyklotrasy
Centrom vstupu do Polonín je Snina kam sa pohodlne dostanete z celého Slovenska nielen autom, ale aj vlakom: rýchlikom z Bratislavy s jedným prestupom v Humennom.
Mapu Polonín, (presnejšie Bukovských vrchov) zoženiete len v niektorých väčších kníhkupectvách alebo cez internet. Platí zásada, že na poľskej strane všetky informačné strediská fungujú lepšie a ich mapy (info o Biesczadech z Poľska) sa dajú zohnať v pohode jaj na mieste. Vzhľadom k dvojitému značeniu v niektorých úsekoch (slovenské x poľské) i možnej zmene trasy kvôli počasiu doporučujeme bez mapy do Polonín nechodiť. V tej divočine sa aj pri skrátení trasy mapa celkom hodí. Môžete ich zohnať napr. tu:
Výlet do Polonín doporučujeme smerovať do letných mesiacov, kedy zvykne byť počasie krásne a slnečné. Vo veľkých horúčavách však môžete natrafiť aj na také sucho, že je lepšie ťahať bágel vody radšej so sebou. Označené studničky môžu byť vyschnuté, alebo plné mlokov a voda je dobrá tak akurát prevarená.
Náročnejší trojdňový trek z Osadného do Novej Sedlice (celkovo niečo cez 50 km, 2 noci na hrebeni, tento smer je zrejme príjemnejší)
Obe dedinky Nová Sedlica aj Osadné sú z veľkej časti rusínske s pravoslávnou vierou. Autom alebo vlakom prídete do Sniny (ubytovanie doporučujeme u nášho partnera VIHORLAT RESORT za super ceny hodnotný servis, radi vám vyjdú v ústrety) kúsok obďaleč však je pri Sninských rybníkoch aj priestranný a lacný kemp. Odtiaľ vyrážate.
Po značke cca 1,5 km na autobusovú stanicu, odtiaľ busom do Osadného. Ubytovanie v Penziónu Borovka (majiteľ Boris Ocetník- miestny starosta a krčmár v jednej osobe:-) - príjemní, aktívni ľudia, čo od prvého kontaktu tykajú. Ta sú dve možnosti. Buď v stane na záhrade (voda a kadibudka tiež), alebo v dome samostatný priestor - kuchyňa, kúpelňa, izbičky útulné, čisté + skvelá literatúra (tipy na ďalšie výlety v okolí a miestna história), lacné - vyskúšali sme oboje. Lepšie je zarezervovať sa dopredu telefonicky. Ceny na záhrade za 1,50 € na osobu / v chatke za 8 €; viac na www.borovka.sk, info@borovka.sk. Pokiaľ máte možnosť, doporučujeme navštíviť miestnu krčmičku., dať si pivo, pirohy a majú tam aj zbierku artefaktov nájdených po 2 svetovej vojne. Môžete navštíviť miestnu kostnicu v pravoslávnom kostole, je kúsok od krčmičky.
Môžte tiež prespať v táborisku za dedinou po značke k horám (cca 2 km), za miestom, kde skladujú drevo je miesto pre stany, neďaleko rieka. Zaujímavejšie miesto je až ďalej, pri vstupe do parku, to už ale nie je povolené. :-(
Po žltej značke (7 km výstup na hrebeň) a Balnica (cca 700 m.n.m., úzkokoľajka, na zastávke chata s malou predajňou (pitie, tyčinky, pohľadnice.., tiež možnosť ubytovania) - Ruské sedlo (cca 800 m.n.m.) po červenej značke (14 km po hrebeni; modrá hrebeňová značka podľa poľského označenia; väčšinou sa ide podľa hraničných kameňov, furt hore dole), nocľah - táborisko s útulňou a studničkou.
(800 m.n.m.) - Sedlo pod Čierťažou (červená hrebeňová značka, cca 18 km), poloniny, výhľady, prameň pred Ďurkovcom - najkrajšia polonina na slovenskej strane, na hraničných pätníkoch nájdete aj pozostatky z vojny - stará helma, náboje.., úžasný vykotený strom po pravé strane cesty, nocľah - táborisko s útulňou a studničkou (pekné miesto, príjemný lesík s priľahlou lúčkou, prameň nepríjemne v menšej strži, slabý, ale voda sa dá nabrať - tam by sa hodila aj menšia PETka alebo nejaká nálievka, ohnisko vedľa útulne, prístrešok neďaleko na poľskej strane). Ak si dobre ukryjete jedlo, môžete tam prežiť tú najtichšiu a najkľudnejšiu noc v živote.
(trojmedzie, vrchol je pár sto metrov vzdialený na Ukrajinskej strane, ale prístup je zakázaný - je tam pohraničná hliadka) - Nová Sedlica (červená značka, cca 13 km) alebo kratšia varianta z Čierťaže po zelenej dole (nezabudnite sa v rieke vykúpať) do Novej Sedlice. Odtiaľ už iba autobusom alebo shuttlom do Sniny. Krčmár v Osadnom vám dá na shuttle telefónne číslo. Ak ste z Bratislavy a vojdete na Sninské námestie žasnete nad cenami. 650 g pizza skvelá pizza pod 3 eurá, to nenájdete hocikde. :-)
Jednodenný turistický výšľap od Stakčína k vodnej nádrže Stariná, cez Jalové, kde nájdete taktiež drevený chrám a potom až na vrchol vo výške 656 m.n.m.
V prípade, že sa necítite na niekoľkodňovú dobrodružnú stanovačku, máme pre vás oveľa pohodlnejší poznávací trip po drevených pravoslávnych kostolíkoch. Zvyčajne sú zamknuté, ale vždy je poblíž v dome nejaká babka, správkyňa, ktorá vás kostolíkom rada prevedie. A že to stojí za to. Niektoré okruhy sa dajú zvládnuť bicyklom, pešo i autom. Keďže sa jedná o nenáročný poznávací výlet, okruhy necháme na vás.
Medzi najznámejšie patrí drevený kostolík v dedinke Ruská Bystrá, ktorý je tiež zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ďalším zaujímavým miestom je obec Nová Sedlica, kde sa nachádza najvýchodnejšie miesto Slovenska.
Opäť odporúčame ako východzie miesto Sninské rybníky. Náš partner Vihorlat resort vám určite po telefonáte urobí super cenu. :-) V resorte je aj skvelý vonkajší bazén.
Väčšina cyklotrás je orientovaných na crossbike alebo horák. Ak si to ale predsa len chcete užiť na cesťáku, dajte si okolo Polonín akúkoľvek "paved" trasu v dĺžke aspoň 60 km. :-) a objavte v dedinkách aspoň 5 kostolíkov.
foto Alenka Tomanova, Igy, video youtube Vlčie hory dokument ST
Príspevok Poloniny turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Strážne hrady pred Trenčínom Tematín, Čachtice a Beckov sú rodinami i bicyklom ľahko dostupné ciele. V 7 kopcov 3 jazerá sme zaradili po veľkom úspechu Čachtického hradu aj Ďalší. Hrad Tematín: turistické trasy cyklotrasy a výlety v okolí.
Tematín je zrúcanina hradu na Západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec. Takto začína popis na wikipédii. Ďalšie informácie o hrade nájde každý úspešný turista/bežec, alebo biker na tabuliach, priamo na hrade.
Cieľ je známy, teraz ako sa sem dostať? Na Tematín vedú okrem zvažníc (ktorých je v okolí naozaj neúrekom, čo by mohli oceniť práve cyklisti) v podstate tri cesty:
modrej turistickej značke z Lúky, modrej a následne 
žltej turistickej značke z Hrádku (alebo len žltej od rázcestia Dolina), modrej z rázcestia pri Šport chate na lyžiarskom stredisku Bezovec.Prevýšenie, aj vzdialenosť jasne predurčujú náročnosť jednotlivých trás. Modrá z Bezovca je z týchto troch turistických ciest najnenáročnejšia. Celkové stúpanie 325 m, vzdialenosť 7,4 km a čas 2:10, to je to, čo vás čaká, ak si ju zvolíte. Ideálne pre krátky výlet a rodiny s deťmi.
Ak si trúfate na niečo náročnejšie, môžete skúsiť žltú. Hoci parametre tejto trasy sú podobné, ako u vyššie menovanej: celkové stúpanie 350 m, vzdialenosť 7.6 km a čas 2:10, Výškový profil trasy je úplne iný. Na rozdiel od modrej z Bezovca, kde putujete v štýle: „hore briežkom, dolu briežkom“, na žltej po celú prvý polovicu trasy stúpate hore (a následne zase z Tematína zostupujete neustále dolu). Ak vám vzdialenosť po žltej príde málo, môžete si trasu predĺžiť a vydať sa na Tematín rovno z Hrádku. Toto vám pridá ďalších 6,4 km.
Posledná trasa je po modrej značke z Lúky. Touto viedol môj prvý výstup na Tematín. Táto trasa je z uvedených najnáročnejšia. Celkové stúpanie je 450 m, prejdete vzdialenosť 12.4 km a pravdepodobne vám to bude trvať ca. 3 hodiny a 20 minút. Táto cesta začína veľmi nenápadne, avšak čím bližšie ste k cieľu, tým je strmšia.
Ak plánujete celodenný výlet, alebo vám uvedené trasy neprídu ako výzva, prípadne sa nechcete vracať tou istou cestou, môžete ich napríklad nakombinovať. Jednou z možností je začať na Bezovci na modrej , z Tematínu sa vydať po žltej v smere Sedlo pod skalinami a odtiaľ sa vydať po červenej 
späť na Bezovec. Takýmto okruhom prejdete 18 km s celkovým prevýšením 755 m. Chôdzou by vám to malo trvať ca. 5 hodín.
Dôležité je pri tomto okruhu správne zísť po žltej značke, keďže na ňu sa napája množstvo zvážnic. Že idete nesprávne zistíte podľa toho, že ste na žltej a stúpate hore kopcom. Ak by sa vám takáto situácia stala (tak ako mne) :-), môžete sa buď vrátiť, alebo pokračovať ďalej po jednej zo zvažníc k Bezovcu.
Druhým potencionálnym okruhom je trasa cez Lúku a Hrádok. Tu je však potrebné „trafiť“ medzi Hrádkom a Lúkou zvažnicu, inak budete musieť ísť popri ceste, čo vzhľadom na jej frekventovanosť neodporúčam.
Oblasť Považského Inovca a Bezovca je rajom pre MTB. Neďaleká Kálnica zase ponúka bike park, kde si môžete dosýtosti zaskákať.
cyklotrasa 2310 Hrádok – Pod Chlmom – Pod Zámkom – Rázcestie pod Tematínom – Horňákova kopanica – Hrádocká dolina – Dolina, rázcestie - Hrádok má dĺžku 19,7 km a prevýšenie vyše 1200 m. Detailný popis trasy nájdete tu.
cyklotrasa 5304 má dĺžku 10,7 km a prevýšenie 450 m. Detailný popis trasy nájdete tu.
Ak si chcete dať viac do tela, odporúčame červenú hrebeňovú trasu so sedla Havran nad Piešťanmi. Trasa 36 km je technickejšia a vyžaduje aj istú dávku kondície. Ak Vám je málo, môžte si v oblasti Bezovca okruh rozšíriť o Hornú Dolnú a Topoľčianske podhradie.
okruh má cca 70 km s necelými 600 m stúpania. Asfaltový povrch po celej trase. Okruh si môžete predĺžiť cez Nové mesto nad Váhom, Čachtice, Višňové a Vrbové čím splníte zároveň cieľ Čachtický hrad. Tento predĺžená okruh má vyše 100 km s prevýšením viac ako 1000 m.
Ak máte naozaj radi hrady, môžete výlet spojiť s návštevou Beckova a Čachtického hradu (mimochodom vzdialenosť medzi Tematínom a Čachtickým hradom je ca. 30 km).
Ak sa chystáte na výlet z Bezovca, cestou môžete navštíviť aj Ducové, kde sa nachádza slovanské hradisko Kostolec.
V lete je možné okúpať sa pri Hornej Strede na Dlhých Kusoch, prípadne vo Váhu, napr. pri Novom meste, alebo na Lide v Piešťanoch.
Na záver malá rada: Ak idete na hrad Tematín,vydáte sa cez Bezovec autom a máte radi tlmiče na svojom aute, odporúčam vám nechať svojho štvorkolesového miláčika na parkovisku pri autobusovej zastávke a na Šport chatu sa dostať po vlastných, po červenej.
Príspevok Hrad Tematín turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
V zapadnutej krčmičke, kdesi pod Považským Inovcom, kde sa čas zastavil niekde medzi osemdesiatymi rokmi a alternatívnou realitou, som sa spoznal pri pive s Jánom. Mužom, ktorý ešte stále fandí cyklistike, vie všetko a vidí svet inak.
Mali sme za sebou 40 km prejazd popod hrebeň Inovca. Dávame dole prilby, rukavice, odkladáme bicykle a sadáme ku stolu: "Dve desiny a jedny tyčinky", požiadame pani za pípou a tešíme sa ako prvé iba zasyčí. Fľochne na nás pohľadom a potom očami na voľný stôl: "Sadnite si. Donesiem."
Na obrazovke ide práve súhrn ďalšej etapy Tour de France. "Dáš ešte jedno Janko?" pýta sa čašníčka maníkov zahľadených to televízora u vedľajšieho stola. Ani nečaká na odpoveď a posunie im na stôl dve čerstvo načapované pivá. Tak cyklistika ešte žije. Po odchode Sagana zo scény zmizli aj mnohí fanúšikovia cyklistiky i infarktové stavy pred finišom. Plné puby fandov i veľkoplošné obrazovky s priamymi prenosmi a skandujúcimi Slovákmi.
"Sagan, ideš, Sagan je náš, Slovensko, Slovensko,..." sa v krčmách ozýva pomenej. Sme kmeňoví. Slovák fandí iba víťazom. Ak nevyhrávame, cyklistika ako šport je väčšine u prdele. Napriek tomu občas narazíme aj na vzrušujúcu debatu. A taká bola aj tá dnešná. :-)
Ján (ten s pivom u vedľajšieho stola): "Táto Tour je napínavá ako guma v trenkách. Vingegaard už neohrozí Pogačara, od začiatku každý vedel, že nemá na to. Načo sa tam sral. A pôjde Roglič ešte Vueltu? Sagan je už odpísaný a Roglič nech sa vráti radšej ku skokom na lyžiach."
Jeho kumpán: "Tebe Roglič vyliezol na ženu, alebo prečo tá obsesia?"
Ján: "Musia zúriť tí AngloJuti, že ich náš Slavian na hlavu poráža."
Zbystril som pozornosť. Pogačar je zjavne náš. Slovo "slavian" je na Slovensku presláveným kultom a vo mne okamžite evokovalo skvelú storku. Od začiatku pokukovali po mojom bicykli, tak som si prisadol a zapojil sa do konverzácie. Sediac za stolom, s pivom na pivnej tácke Radegast na gumenom obruse s mramorovým efektom, ktorý tu mali pravdepodobne ešte z obdobia pred Nežnou revolúciou, začal Ján odhaľovať svoje teórie, ktoré by mohli postaviť na hlavu aj samotného Georga Orwella.
Ján: "Bicykluješ? Kde si bol? Vieš, Anglosasi a Amerika nám nikdy nič nenechajú. Urobia všetko, aby nás - slovanov, zotročili a mohli ovládať. Aj tak všetko riadia reptiliáni.“
Ja: „Reptiliáni?“
Ján: „Áno, reptiliáni. Tie tvory, čo sa tvária ako ľudia a ovládajú celý svet. Napríklad, pamätáš si na toho amerického prezidenta, čo sa tak divne usmieval? To bol jasný znak. A koľko stojí taký bicykel?“
Ja: „Prezidenta? Ktorého?“
Ján: „Nezáleží na tom, všetci v tom idú! Ale najmä ten, čo mal tie zvláštne oči. Videl si ho? Čisté šupiny! Testujú na nás už roky chemické zbrane. Farma firmy. Vyrábajú ich na Ukrajine, preto ich aj Putin napadol. Chcú nás ovládať. Rozprašujú ich v lietadlách. Chemtrails. Tie pásy na oblohe si určite videl.“
Rozhovor s Jánom bol ako jazda na húsenkovej dráhe po nekonečnej púšti konšpirácií. Cesta do hlbín duše slovenského cyklofanúšika ma prekvapila. Pri každej jeho vete som sa cítil ako postava z filmu, kde sa logika postavila na hlavu a rozhodla sa ísť na dovolenku.
Ja: „A čo si myslíte o pristátí na Mesiaci?“
Ján: „To je samozrejme falošné! Všetci vieme, že Mesiac je vlastne hologram, ktorý tam nasadili ešte počas studenej vojny, aby odklonili pozornosť od toho, čo sa deje pod povrchom Zeme.“
Ja: „Pod povrchom Zeme?“
Ján: „Presne tak! Tam je tajná základňa, kde sa stretávajú ilumináti, reptiliáni a ešte aj pár tých, čo veria na plochozem. Všetci tam pijú elixír z detských snov a plánujú, ako tam cez dolár a euro ovládnuť ľudstvo. Nový svetový poriadok.“
V tej chvíli som si uvedomil, že Ján je živý dôkaz toho, že svet na Slovensku je oveľa pestrejší, než si dokážeme predstaviť. A možno by sme sa mali niekedy zamyslieť nad tým, ako málo vieme o svete okolo nás. Alebo jednoducho vypnúť internet a ísť si zašportovať. Ešte skúsim:
Ja: „A čo klimatická zmena?“
Ján: „Prosím ťa! To je ako Covid. Nikdy nebol. Je to len ďalšia zámienka na to, aby nás mohli kontrolovať! V skutočnosti klimatickú zmenu spôsobujú obrovské ventilátory, ktoré majú na Antarktíde a ktoré zapínajú vždy, keď potrebujú prijať nejaký "grínvoš" zákon alebo zvýšiť predaj klimatizácií.“
Kým sme dopili, ešte sme stihli čo to načať. Taktne som zamlčal, že som z Bratislavy. Potlačil som všetky náznaky irónie. Niekedy je lepšie mlčať. Ako sme sedeli za stolom, kde čas neexistoval a kde Ján mal pre každú otázku odpoveď, uvedomil som si, že najväčšou záhadou sveta nie sú reptiliáni, ilumináti alebo plochozemci, ale to, ako dokáže človek nájsť logiku aj tam, kde žiadna nie je.
A tak som radšej odmietol ďalšie pivo a rozlúčil sa. My sme vysadli na bicykle, zacvakli tretry a Ján si určite počkal na ďalších pacientov. Míting s členmi tajnej spoločnosti „Odhalitelia pravdy“ predsa nikdy nekončí.
S pocitom, že realita je len taká, akú si ju vytvoríme, som nasadil prilbu a vydal sa naspäť do sveta amatérskej cyklistiky, kde sú endorfíny prednejšie ako borovička a internet. Je dobré byť schopný vedieť kam idem, vyhodnotiť včas riziká a mať nohy pevne zacvaknuté v pedáloch. :-)
Príspevok Pri pive o TdF: cesta do hlbín duše slovenského cyklofanúšika zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Hory sú krásne, no bohužiaľ niekedy prinášajú aj smrť. Na pamiatku obetiam horských nešťastí vznikajú tzv. symbolické cintoríny. Ten najznámejší v rámci Slovenska sa nachádza vo Vysokých tatrách pri Popradskom plese. Ale symbolické cintoríny vznikajú aj v iných pohoriach po celej krajine. My sme boli navštíviť ten v Nízkych Tatrách, Symbolický cintorín na Stodôlkach.
Cintorín sa nachádza priamo v Demänovskej doline a dá sa k nemu dostať viacerými značenými chodníkmi. My sme si vybrali ten z Bielej púte. Nenáročná prechádzka začala na parkovisku (nie na „hlavnom“ pod lyžiarskymi zjazdovkami, ale na poslednom popri ceste, ktorá nás viedla cez celú Demänovskú dolinu).
Zaplatili sme poplatok 10 € za parkovanie (paušálny poplatok za celodenné parkovanie) a hneď sme mohli začať stúpať, keďže chodník označený žltou turistickou značkou začínal priamo na parkovisku. Po pár minútach chôdze sme sa dostali k rozhľadni Ostredok.
Rozhľadňa je pomerne nová a keď sme vystúpili na ňu naskytol sa nám výhľad nielen na Chopok a lyžiarske stredisko pod ním, ale na celú panorámu Nízkych Tatier. Od rozhľadne sme pokračovali ďalej cez samotný kopec Ostredok (1167 m.n.m.), na vrchole ktorého sa nachádza pamätník Jana Švermu.
Desať metrov vysoký pylón je pokrytý reliéfmi zo Slovenského národného povstania. Chodník na Ostredku bol z oboch strán ohraničený malinčím, neskôr sme vstúpili medzi stromy a opäť po pár minútach nás privítala brána priamo do areálu symbolického cintorína. Aj tento symbolický cintorín je tvorený predovšetkým tabuľkami s menami obetí.
Celému cintorínu dominuje súsošie horskej piety a vyrezávaný drevený kríž. Nachádza sa tu aj kaplnka, na vchode do ktorej ja nápis vystihujúci význam symbolického cintorína – „Úcta obetiam, výstraha živým“. Hory sú nielen krásne, ale aj zradné. Dôkazom toho je aj tento cintorín, na ktorom je umiestnených 148 tabuliek s menami obetí Nízkych Tatier.
Prechádzka na symbolický cintorín na Stodôlkach je krátka, ale krásna. Určite by som ju odporučila ako formu oddychu. Ak by si niekto chcel prechádzku trochu predĺžiť, mohol by z cintorína pokračovať ďalej po žltej turistickej značky až k Demänovskej jaskyni slobody.
My sme túto možnosť nevyužili, keďže na Bielej púti sme nechali odparkované auto. Takže sme sa tou istou cestou, ktorou sme prišli, vrátili naspäť. Celá prechádzka (cesta tam a päť, vrátane prestojov na rozhľadni či cintoríne) nám trvala cca hodinu a pol.
Ako som už napísala: Nízke Tatry sú krásne, a my sme zažili krátky, ale veľmi príjemný výlet.
Príspevok Nízkotatranský výlet na symbolický cintorín na Stodôlkach zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.