REŠTARTNI SAREŠTARTNI SA
Dostať sa hore vlakom nie je problém. Novou zubačkou zo Štrby, alebo električkou z Popradu, Tatranskej Lomnice alebo Smokovcov. Ak máte radi turistiku, nič vám nebráni urobiť si tri krásne túry zo Štrbského Plesa.
Celkom nenáročná túra po červenej značke 
tatranskou magistrálou začína na brehoch Štrbského plesa pri hoteli Solisko. 4,8 km túra magistrálnym chodníkom s prevýšením iba 180 m sľubuje, skôr peknú vychádzku s krásnymi výhľadmi na Západné Tatry a krajinu pod Kriváňom.
Asi v polovici trasy míňate rázcestie pod Furkotskou dolinou. Prechod Furkotskou a Mlynickou dolinou považujeme za najkrajšiu a najnáročnejšiu turisticky prístupnú trasu v okolí Štrbského Plesa. V zime je však chodník uzavretý.
Od Jamského plesa pokračuje turistický chodník na Tri studničky a Podbanské, Spustíte sa chodníkom k ceste slobody na rázcestie Jambrichovo, alebo sa vrátite tým istým chodníkom späť na Štrbské pleso.
Jamské pleso s limbovým hájom má jedinečnú atmosféru. Je to nenáročná turistika zo Štrbského Plesa, kľudne s rodinou. Je tu pokoj a nechodia sem davy turistov. Príjemnú, asi dvojhodinovú vychádzku môžete kľudne absolvovať aj s deťmi.
Úplne opačným smerom od bývalého hotela Helios sa môžete po červenej značke tatranskou magistrálou dostať k Popradskému plesu. Po úvodnom trochu stúpaní je chodník veľmi pohodový. Celá trasa má dĺžku 5,8 km s prevýšením 273 m. Je to trochu náročnejšie ako Jamské pleso ale veľmi do pohody, najmä však s úžasnými výhľadmi do Mengusovskej a Zlomiskovej doliny.
Chaty pri plese pomôžu s občerstvením. Popradské pleso je tiež výstupnou stanicou na ďalšie ciele 7 kopcov 3 jazerá, Veľké Hincovo pleso a kôprovský štít, Žabie plesá a Rysy a prirodzene Ostrvu.
Určite stojí za zastavenie aj symbolický cintorín pri Popradskom plese.
Túru môžete zokruhovať zostupom chodníkom cez Mengusovskú dolinu k stanici električky Popradské pleso.
Okruh Mlynickou a Furkotskou dolinou okolo Veľkého Soliska je najnáročnejší ale aj najkrajší. V súčasnosti na ňom platí uzávera. Nie každý turistika vo Vysokých tatrách je celoročná. 14 km trasa s prevýšením viac ako tisíc výškových metrov preverí aj zdatného turistu. Tento okruh nie je vhodný pre deti a začiatočníkov turistov. Trasa vedie cez dva úseky exponovanejším terénom s istením reťazami.
Popri vodopáde Skok sa cez reťaze dostanete až k Plesu pod Skokom. Ak sa dostanete po kamenných schodoch a suti až na Bystrú lávku, máte vyhraté. Výhľady na tatranské štíty Satan, Štrbský štít, Furkotský štít, či Hrubú kopu vám všetku energiu vynahradia. Veľmi pekné je tiež Vyšné Wahlenbergovo pleso. Je to druhé najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách.
Na rázcestí pod Soliskom máte na výber. Lanovka dole na Štrbské pleso alebo prechod Furkotskou dolinou. Najlepšie vám odpovie stav vašich nôh. :-) Je to celodenná náročná túra. Ak nie ste kondične zdatný alebo máte závrate, zvážte jej absolvovanie.
Tri krásne túry zo Štrbského Plesa zakončíme bonusom. Ak lyžujete, ste na Štrbskom plese na správnom mieste. Ak nie, malý bonus za zimnú uzáveru vám umožnia snežnice. Turistický výstup popri zjazdovke k Chate pod Soliskom zahreje. Lanovka premáva celoročne.
Prejdite sa okolo plesa, obzrite si skokanské mostíky a vyhliadkovú vežu. Večer môžete zakončiť príjemnou frndžalicou. :-) ale verte, tieto tri krásne túry zo Štrbského Plesa by ste mali zažiť.
[widget id="text-72"]
Príspevok Tri krásne túry zo Štrbského Plesa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Tatranská Lomnica je známa skôr ako lyžiarska a výletná tatranská oblasť. Je to jedna z najväčších osád na území Vysokých Tatier s vlakovou zastávkou, lanovkami, veľkou ponukou ubytovania a relaxácie. Stojí tu kultový Hotel Lomnica, kedysi najväčší vo Vysokých Tatrách a bývalý Grandhotel Praha, spod ktoré pôvodne viedla priama lanovka na Lomnický štít. Jej pozostatky: kabínku i lano stále nájdete. :-) Najkrajšie túry z Tatranskej Lomnice sú:
Ak sa vydáte po zelenej trase od rázcestia pri hoteli Grand, pohodovou asfaltovou trasou vyjdete 
po zelenej značke až na stanicu lanovky Štart. Skutočný výšľap zažijete až od Štartu na Skalnaté pleso. Tí lenivší sa môžu vyviezť lanovkou.
Výstup na Skalnaté pleso foto 7kopcov3jazerá Zuzana Treskoňová
Túra je technicky komfortná a nenáročná ale na 6 km nastúpate 912 m. skalnaté pleso je už dnes bez vody. Za návštevu však stojí bývalá prestupná stanica lanovky z dielne Dušana Jurkoviča, kde je dnes Galéria Encián. V zime tu kvôli uzávere končéte ale v lete môžete pokračovať cez Veľkú Svišťovku na Zelené pleso.
Spomienka na výstavbu zjazdoviek Štart foto 7kopcov3jazerá petere
Ak sa v lete vydáte zo Skalnatého plesa na túru cez Veľkú Svišťovku zažijete jeden z najkrajších turistických prechodov Vysokými Tatrami. 400 m výškové prevýšenie a následný zostup s výhľadom na Medenú a Veľkú zmrzlú kotlinu je neskutočný. Rozhodne za to stojí.
Prechod Veľkou Svišťovkou foto 7kopcov 3jazerá Zuzka Treskoňová
Túru si môžete skrátiť tak, že sa až na Skalnaté pleso vyveziete lanovkou. Vrátiť sa môžete popri Zelenom plese a Brnčalovej chate do Tatranských Matliarov.
Na Chatu pod Zeleným plesom sa dostanete z neďalekých Tatranských Matliarov po 
modrej značke. Zo stanice Biele Vody vedie na Zelené pleso aj cyklotrasa. 11 km túru so 715 m prevýšením si naplánujte na celý deň.
Zelené pleso foto 7kopcov3jazerá Antónia Spálová KST Koplotovce
Zelené pleso ponúka aj občerstvenie v Chate pri Zelenom plese (bývalá Brnčalova chata).
Ak si veríte, môžete si pridať aj výstup na Jahňací štít 2229 m n.m. Výstup je však technicky náročný s reťazami a nedoporučujeme ho pre rodiny s malými deťmi.
Výstup na Jahňací štít foto 7kopcov 3jazerá Hladní vlci
Tatranská Lomnica je popri Štrbskom plese a Smokovcoch jedno z najznámejších tatranských stredísk. Najkrajšie túry z Tatranskej Lomnice začínajú na Skalnatom plese, kam vám odporúčame vyviezť sa lanovkou. Cenník lanoviek nájdete tu.
Užite si Vysoké Tatry. Ak sa zadarí, môžte lanovkou pokračovať až na Lomnický štít.
[widget id="text-72"]
Príspevok Najkrajšie túry z Tatranskej Lomnice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice s výhľadom od Ľubietovského Vepra cez Nízke a Vysoké Tatry až po Klenovský Vepor. To bol naplánový cieľ túlačiek v Podpoľaní s parťákmi s rovnakou tuláckou krvnou skupinou ako ja.
Keďže klasický okruh k prameňu Ipľa máme obehaný už viackrát a taktiež aj trasu z dedinky Lom nad Rimavicou, rozhodli sme sa preskúmať ďalšie chodníčky.
Náš štart začal od rázcestia Polianky. Cyklochodníkom sme striedali les so zasneženými lúkami s pohľadom nedotknutej prírody. Sem tam v diaľke bolo vidieť nejakú tú samotu. Pred Čierťažou, keď sme vyšli z lesa sa nám po našej pravici ako prvá odhalila Kráľová hoľa.
Za smerovníkom Čierťaže sme zišli pár metrov po modrej, kde sa nám odhalili Nízke a Vysoké Tatry. Tatry sme mali naservírované ako na tácke, stačilo si vychutnávať ten oku lahodiaci moment.
Od rázcestníka Čierťaže sme sa napojili na červenú turistickú značku. V tejto časti sme stretávali plno bežkárov, ktorí si tiež vychutnávali skvelé počasie s výhľadmi ako pre Bohov. Ako sme postupovali ďalej, odkryl sa nám za chrbtom Klenovský Vepor a po strane Sihlianska planina a obec Lom nad Rimavicou, ktorú založil gróf Forgáč pre goralských pastierov dobytka a lesných robotníkov.
Hrebeňom sme ďalej postupovali červeným značením a opäť sa nám otvárali nové pohľady na Ľubietovský Vepor a Poľanu.
Informačná tabuľa nás prinútila zastaviť sa a venovať chvíľku ticha pre obete leteckej katastrofy. V lete 1956 tu zahynulo 21 československých dôstojníkov. Na ich pamiatku bol na tomto pietnom mieste osadený kríž s pamätnou tabuľou a pred nejakým časom tu začali vysádzať aj stromčeky.
My sme sa ďalej vybrali smerom k Lomu nad Rimavicou, chceli sme nájsť prameň Rimavice, len bohužiaľ pod snehovou pokrývkou sa nám to nepodarilo. Premeň nie je nijak značený a tak sme sa opäť vrátili k pamätníku. Náš výlet sme nasmerovali k druhému prameňu a to k prameňu Ipľa. Cestu nám lemovali ihličnaté stromy, ktoré sa skláňali pod ťarchou snehu.
Samotný prameň je ukrytý v drevenej búdke. Je tu aj ohnisko s prístreškom, kde si viete v teplejších mesiacoch poopekať nejakú tú lakocinku. Na informačnej tabuli sa dozviete zaujímavosti o samotnej rieke. Napríklad, že je dlhá 123km a časť rieky je samotnou hranicou…
Napojili sme sa na červeno-modrú turistickú značku, kde sme sa asi na šiestom kilometri vybrali neznačenou trasou. Stále sme lemovali Ipeľ. Cesta bola nedotknutá, sem tam sme objavili stopy vysokej zveri či líšky a tak sme si prešľapávali chodník. Na križovatke lesných ciest sme odbočili doľava. Obchádzali náučný chodník až sme sa napojili na cyklotrasu, kde sme náš výlet začali. Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice sú príjemnou túrou v každom ročnom období.
[widget id="text-72"]
Príspevok Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Ani jednu sezónu si ju nenechám ujsť. Zimná túra na Veľký Rozsutec patrí k najkrajším turistickým zážitkom.
Od 1.3. do 15.6. tu platí zimná uzávera kvôli ochrane vtáčích druhov. V tomto období sa liahnu mláďatá. Je polovica februára, takže to stíham na poslednú chvíľu.
Veľký Rozsutec je najkrajší vrchol Malej Fatry a právom je nazývaný aj jej kráľom. Malá Fatra je hôľnatého charakteru, ale on je skalnatý a dominantný svojim typickým dvojvrcholom. Má nadmorskú výšku 1 610 m a výstup naň je už považovaný za vysokohorskú turistiku a rozhodne nie je nudný aj vďaka technickým pasážam s prevýšením okolo 1 000 m. V zimnom období je výstup o niečo náročnejší a je potrebná kompletná zimná výstroj, ako mačky a cepín.
Na túru vyrážame z osady Štefanová, ktorá leží na konci Vrátnej doliny, do sedla Medziholie. Tu sa naša skupinka rozdelí na dve časti.
Evka s Ivkou pokračujú na pohodovejšiu Osnicu, ktorá je tiež krásna s úžasným výhľadom na Rozsutec a ja s Ivankou odbáčame v ústrety dobrodružstvu :-) doľava.
Tento rok je veľa snehu a zdola sa ani nezdalo, že výstup bude taký náročný. Ale zimná túra na Veľký Rozsutec vie prekvapiť. Keď sme boli asi v polovici lyžiari po ľavej strane strhli lavínu. Našťastie jej unikli a o chvíľu na to sa po pravej strane samovoľne spustila ďalšia, nie veľká, ale stačila na to, aby som sa prestala cítiť komfortne. :-)
Na tento deň neboli hlásené výstrahy pred lavínami, tak sme to pri plánovaní túry neriešili. Zhodli sme sa na tom, že naspäť sa touto trasou určite nebudeme vracať. Je to južná strana o ktorú sa celý deň opiera slnko, takže popoludní bude kvalita snehu a jeho stabilita na svahu ešte horšia.
Na vrchole sa pri kríži od rómskeho kováča zdržíme asi pol hodinku.
Užívame si bezvetrie a úžasné kruhové výhľady. Naspäť sa vraciame smerom na Medzirozsutce, tým sa plánovaný čas predĺži na celodennú túru.
Prejdeme na druhý vrchol Rozsutca a preklopíme sa na jeho severnú stranu. Tá je čarovná. Úplne iný svet. Všetko omrznuté, stromy zasnežené ako v rozprávke. Zídeme na lúčku so smerovníkom. Škoda, že nemáme viac času, mohli sme vybehnúť aj na Malý Rozsutec, ktorý je na dosah. Pri svojom veľkom "bratovi" vyzerá ako trpaslík, ale výstup naň dá tiež zabrať.
Pokračujeme ďalej do sedla pod Tanečnicou. Chodník nie je až taký prešliapaný, ako sme dúfali, takže sa dosť namakáme. Ďalej zvolíme trasu nie cez Diery, ale po zelenej značke ponad ne a schádzame z lesa do sedla Vrchpodžiar.
Do Štefanovej sa vraciame už za súmraku a v kolibke sa stretávame s našimi dievčatami, ktoré sa vracali dole po tej istej trase. Mali to kratšie, takže už boli po večeri a spokojné vegetili pri pivku. Zimná túra na Veľký Rozsutec nikdy nesklame. Zase krásny deň aj zážitok.
[widget id="text-72"]
Príspevok Zimná túra na Veľký Rozsutec zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Katka dnes 22.3.2023 po ťažkej chorobe podľahla. Bojovnica a skvelá kamarátka. Bude nám chýbať.
Dostala som za úlohu pripraviť pre vás pondelkový príhovor Kardionápravníka. Tak tu je môj príbeh.
Môj šport od základnej školy bol vždy voleyball, a neskôr aj potápanie. Beh??? Ani náhodou. Vždy som spravila všetko, len aby som nemusela behať, hlavne na telesnej výchove :-)
Roky ubiehali ako bláznivé, bežný život a tak. Stále v práci lebo treba platiť účty, školu, auto, byt.... a v jednom kole.
Operácie a liečba. Áno prvá rakovina a vtedy si konečne človek uvedomí, že peniaze nie sú všetko a prestane riešiť malichernosti. Naštastie všetko dopadlo super.
V januári som videla na našej potápačskej akcií otužilcov a strááášne som im závidela, ako im je fajne v ľade a ako veľmi si to užívajú. Až jeden z nich povedal: "Veď poď." A mne nebolo treba viac hovoriť a hupsla som do vody. Len tak bez prípravy (áno je to v hlave) a odvtedy som chodila pravidelne. Moja imunita bola odvtedy úžasná.
Jedného dňa som sa ocitla s kamoškou na prechádzke vo Valčianskej doline. Prebiehal tam Spartan race a tak sme si povedali, že by sme to mohli skúsiť.
Ale to znamenalo začať behať. Čo vám poviem. Zaťala som zuby a začala behať. K tomu sa pridala aj posilňovňa keďže to bol prekážkový závod. Ale chýbala disciplína.
Kamoška mi povedala o kardionápravníku a že sa tam zbierajú kilometre a dá sa tam aj niečo vyhrať. Hlavne bola medaila. :-) Tak začalo naháňanie kilometrov. Zrazu mi nestačilo len chodiť a behať. Bolo treba aj výškové metre v horách v rámci tréningu a zmena pohybu. Tak prišiel aj bicykel.
Vďaka restartnisa som zrazu spoznávala celé Slovensko. Na bicykli, pešo v horách, behom na rôznych pretekoch. A bola som stratená. Každú voľnú chvíľku som venovala pohybu, porovnávali sme sa a ťahali a hecovali navzájom s novými priateľmi a novou rodinou.
Ani som sa nenazdala a bola som závislá.
Katarína Tereza Lamošová
Moc ďakujem Petrovi, že mi dal nový život a všetkým účastníkom, ktorí sa povzbudzujú, ťahajú a motivujú navzájom. Virtuálne, vďaka fotkám môžeme cestovať a inšpirovať sa k výletom. A čo sa mi páči najviac je, že v našej rodine kardiakov nikto nikoho nesúdi, sú medzi nami vrcholoví športovci ako aj amatéri. Ale všetci sme dohromady jedna veľká a úžasná partia ľudí. Som vďačná, že medzi Vás môžem patriť.
PS: Áno, teraz bojujem ešte aj s chorobou, ktorá sa vrátila po piatich rokoch. Ale mňa už nič nezastaví. Vďaka Vám, pretože to je už nie o kilometroch ale o životnom štýle.
Mám Vás rada
Katarína Tereza Lamošová
Príspevok Katarína Tereza Lamošová – bojujem s chorobou ale už ma nič nezastaví zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Vedeli sme, že v nedeľu opäť obujeme túlavé topánky, aj keď sme nemali nič naplánované. Nevadí. Však ráno sa rozhodneme kam! :-) Hlavne vypadnúť a byť aspoň na chvíľku v prírode, obklopení horami. Podľa predpovedí počasia malo byť luxusné počasie na celom Slovensku. Takže ideme za krásnymi výhľadmi niekde na hrebeň. Nakoniec sme sa rozhodli pre túru na hrebeni Malej Fatry.
Trojhodinová cesta autom z východu Slovenka nám rýchlo ubehla. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku pri Chate Vrátna a odtiaľto sme sa vyviezli kabínkovou lanovkou do Snilovského sedla.
Nachádza sa v najatraktívnejšej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry, medzi vrchmi Veľký Kriváň a Chleb. Tak sme ušetrili čas a 754 výškových metrov.
Po vystúpení nás prekvapil, ale neodradil :-) nepríjemný silný vietor. preto sme si hneď nasadili mačky. Zo sedla sme pokračovali po červenej značke na najvyšší vrch Malej Fatry – Veľký Kriváň (1709 m n.m.).
Vrchol poskytuje nádherný výhľad na všetky svetové strany. Spoločné foto, zahriatie teplým čajom a pokračujeme po hrebeni smer Pekelník (1609 m n.m.).
Na Pekelník vedie príjemná turistická trasa bez akéhokoľvek prudkého klesania, alebo stúpania. Už z diaľky sme videli, že čoskoro nás čaká strmý výstup na druhý najvyšší vrch Malej Fatry – Malý Kriváň (1671 m n.m.).
Na vrchole nás čakal vysoký omrznutý kamenný stĺp. Všetko bolo krásne biele, vrstva ľadu dávalo tomu všetkému výnimočnosť. Plnými dúškami sme si vychutnali rozprávkové výhľady na zimnú horskú krajinu a pobrali sa dole.
Bola to parádna trasa po hrebeni Malej Fatry a nádherná zimná túra. Urobili sme niečo pre naše zdravie. Spravili sme kopu fantastických fotografií. Vrelo odporúčam všetkým nadšencom zimnej turistiky.
[widget id="text-72"]
Príspevok Zimné túrožienky na hrebeni Malej Fatry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Vyšliapať si pod kríž Ďumbiera na skialpoch je povinnou jazdou kazdého skialpinistu. Zažiť však azuro a šľahačkový Ďumbier sa nemusí podariť zakaždým.
Výstup z Trangošky na Ďumbier patrí medzi najčastejšie a najpopulárnejšie trasy skialpinistov na Slovensku. Z Ďumbiera sa po hrebeni dostanete nielen na hrebeň smerom k Čertovici ale i na lanovkami obkľúčený Chopok. Priamo od chaty Trangošky vedú totiž značené turistické chodníky na najvyšší vrchol Nízkych Tatier Dumbier (2043 m) a druhý najvyšší - Chopok (2024 m).
Čaj, pivko, či polievku sa na trase neodmieta :-) Počasie ideálne, fúka málo, pásy držia, prichádzame do sedla. Tu pri peknom počasí obdivujeme nádherné výhľady na Vysoké Tatry. Na vrch Ďumbiera je to kúsok. Skladáme pásy, dobre si ich dať do vetrovky, aby sa dali nalepiť opäť.
Nízke Tatry v zime čarujú. Pozná to každý, kto vystúpa na hrebene v krásnom azúrovom mrazivom počasí. Počasie sa tu však rýchlo mení. Pohľad na Vysoké Tatry aj okolitý hrebeň Nízkych Tatier rozhodne patrí k tým najkrajším.
Vyšliapať si pod kríž Ďumbiera na skialpoch je športový zážitok. Ďumbier je menej známy ako Chopok, je však najvyšší vrch Nízkych Tatier týčiaci sa do výšky 2.043 m n. m. Pohľad od vrcholového dvojkríža je priam poetický a uvidíte z neho väčšinu pohorí stredného a severného Slovenska. V roku 2018 bol cieľom 7 kopcov 3 jazerá.
Dobrá kondícia, prijateĺné počasie. Prechod cez hrebeň musí mať dosť snehu, inak urobíte lepšie ak zlyžujete z Ďumbiera späť cez chatu na Trangošku. Výlet pod kríž Ďumbiera na skialpoch po hrebeni Nízkych Tatier sa vydaril.
[widget id="text-72"]
Príspevok Pod kríž Ďumbiera na skialpoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Práve mi vyskočila spred roka spomienka, ako sme sa túlali miestami, kde sa pred pár stáročiami túlal aj samotný Jánošík pri návšteve svojho kamaráta Tomáša Uhorčíka alias Martina Mravca do Klenovca, kde ho v roku 1713 chytili na Mravcovom vŕšku. Utekáč a Cisárska hoľa.
Naše túlanie začalo v Utekáči. Názov obce vznikol, keď uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí utekal pred Tatármi. Táto oblasť bola vtedy málo osídlená. Rozrastať sa začala, až keď gróf Forgáč v roku 1787 založil sklárne.
Doniesol sem najlepších majstrov z Nemecka, Maďarska, Čiech, Moravy, Ukrajiny a Rumunska. Boli tu fantastické prírodné podmienky. Od rieky Rimavica cez tunajšie lesy, ktoré poskytovali dostatok kvalitného dreva a v neposlednom rade sa tu nachádzal kremeň, z ktorého vznikal sklársky piesok potrebný na výrobu skla. Zo začiatku sa tu vyrábalo tabuľové sklo, ale vyrábali sa tu termosky, ktoré distribuovali do celého sveta a taktiež žiarovky. Ani počas hospodárskej krízy v 20 ich rokoch minulého storočia dokonca ani počas 1. a 2. svetovej vojny pece nevyhasli to sa podarilo len privatizácii. Skláreň fungovala cez 2 storočia.
Utekáč sa nachádza v doline rieky Rimavica pod Klenovským Veprom v pomedzí Veporských a Stolických vrchov.
Od sklární sme sa pobrali žltou turistickou značkou. Prešli sme okolo kaplnky a kostola a začali sme stúpať lesom. Po chvíli sme mali prvý výhľad na obec a dostali sme k smerovej tabuli z názvom pod Smrekom. Tu sa nám po ľavej strane naskytol ďalší výhľad na záhradkársku oblasť a krásne lúky zahalené pod snehom v objatí lesa. Po polhodine stúpania sme sa dostali do sedla Langovo, kde sme sa napojili na zelenú značku.
Vstúpili sme do zmiešaného lesa, kde nám dlhočizné stromy zahalili okolitú krásu. Svojou energiou to ale vykompenzovali. Navyše pred Cisárskym sedlom sa nám zjavilo čosi zaujímavé. Už predtým sme videli stopy v snehu čohosi, ale nevedeli sme to identifikovať. Žeby to bol poriadne vypasený srnec či jeleň? Stopa sa nám podobala, ale bola príliš veľká. Nechali sme teóriu teóriou, lebo fantázia nám vnukla iba tipy, že sme sa začali pomaly obávať. Predstavivosť pracovala na plné obrátky. Čo po nás vyskočí?
Ešte zadumaným, pozorujúcim stopy sa nám zrazu vynorila Maija. Maija je losica, ktorá si pendluje po okolí. Miestni nás informovali, že ju môžete ľahko stretnúť pri potulkách na Cisársku hoľu. Bola dovezená z Lotyšska, aby sa ich druh rozrástol. Okrem informácií nás domáci aj pohostil u seba v krčmičke, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Maija bola zvyknutá na ľudí pretože sa nám odstúpila na bok, aby sme vedeli okolo nej prejsť, ale pravdupovediac mi nebolo všetko jedno, keď som ju obchádzala.
Od rázcestníka Cisárske sedlo sa nám opäť otvorili výhľady na okolitú krajinu Slovenského rudohoria- Stolické a Málinské vrchy. Ďalšiu panorámu poskytli Veporské vrchy. Nevedeli sme sa vynadívať. Ten kľud, pokoj a scenéria okolitej prírody ma prinútila byť tu v tomto okamihu. Vypnúť myseľ a vnímať ako mi slnečné lúče dodávajú energiu, len tak nič nerobiť a užívať si tento čas.
Na Cisárskej holi sa nachádza aj vrcholová kniha, kde sa môžete zapísať a prečítať si, že týmito trasami chodieval Jánošík. Utekáč a Cisárska hoľa nám učarovali.
Z Cisárskej holi sme klesali dole lúkou a potom zabočili doprava. Vstúpili opäť do lesa. Tu si treba dať pozor na značenie, je to slabšie značené. Netreba sa zlákať lúkou. Lesným briežkom sme sa dostali na modré značenie. Otvárame si elektrický obratník. Nachádzame sa v sedle Pereš. Je tu samota, kde nás vítajú mačky, psy, kravy s teliatkami a koníkmi.
Spevnenou cestou sme sa zgúľali dole do sedla Havrilovo, kde sme sa dostali už do civilizácie. Cestou sme vzdali hold svätému Hubertovi a asfaltkou sme sa dostali už do Drahovej. Po ľavej strane nás víta pomenovanie obce a troška ďalej nás víta sv. Vendelín a stánok s miestnym trhom. Majú to tu krásne nadekorované.
Oproti trhovému stánku je aj spomínaná krčmička. Pán majiteľ Vás veľmi rád obslúži a porozpráva zaujímavosti z okolia. Práve on nás informoval o losici Maiji, ktorá ušla z tunajšej losej farmy. Krčmička je vyzdobená kadejakými predmetmi, treba si to tu prísť pozrieť.
Dali sme si kávu, doplnili a vyprázdnili "tekutiny" a pán majiteľ vytiahol chleba, cibuľu so slaninou a dokonca aj koláče a spravil nám na stole hody. Nemohli sme sa už viac zdržať, pretože sme sa museli dostaviť priamo do Utekáča a slnko nám už pomaly chcelo zapadnúť. Asfaltkou popri Rimavici ešte stále modrou značkou, sme sa dostali do Salajky. Aj tu mali krásne vyzdobené dvory a autobusovú zastávku až sme sa presunuli do samotného Utekáča.
Tento výlet bol doslova zážitkovým s nádhernými výhľadmi. Ak budete pri Utekáči, tak výlet na Cisársku hoľu odporúčam. Taktiež sú tu cyklotrasy. Preto budeme spoznávať tento kraj aj zo sedadla bajku.
[widget id="text-72"]
Príspevok Utekáč a Cisárska hoľa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Zdravím vás priatelia.
Určite ste v týchto dňoch zo všetkých strán bombardovaní požiadavkami na 2% Vašich daní. Ak máte svojho favorita, veľa nenarobíme. Ak však váhate, radi by sme sa uchádzali o Vašu podporu.
Pomôžete nám tak zabezpečiť tričká a udržať nezmenené štartovné aj pre ďalší ročník
Za všetkých ďakujeme
Už siedmy rok organizujeme športové výzvy s cieľom vytiahnuť vás do prírody, hôr a k aktívnemu pohybu.
Tohto roku sme zaznamenali pomoc viacerých partnerov a tiež niekoľko dobrovoľných príspevkov od jednotlivých darcov. Ďakujeme.
Ako obyčajne všetky vyzbierané peniaze minieme na vás. Spolu s 2% percentami budú slúžiť na prípravu eventov, zabezpečenie cien a zvýhodnené štartovné pre deti, mládež, seniorov a ZŤP.
Naše výzvy potrebujú Vašu podporu:
Tento rok organizujeme už 6. jubilejný ročník. Výzva je koncipovaná tak, aby ju zvládol každý. Rodina s deťmi aj výkonnostný športovec. Dávame inšpiráciu na výlety. Predstavujeme Slovensko. Aj napriek pandémii sa v 6. ročníku zapojilo už teraz temer tisícka účastníkov, kluby, firemné tímy a celé rodiny s deťmi. Väčšina ľudí z predchádzajúcich ročníkov pokračuje ďalej. Z vašich 2% budeme opäť čiastočne financovať fotopublikáciu 7 KOPCOV, 3 JAZERÁ, tiež výrobu odznakov na jednotlivé ciele a bezplatnú účasť vo všetkých akciách pre deti, mládež, seniorov a ZŤP.
Viac o 8. ročníku výzvy 7 kopcov, 3 jazerá 2023
Pred ôsmymi rokmi sme spustili projekt Kardionápravníka. V teniskách alebo na bicykli, pomôž nám zdolať obvod zemegule. Za ten čas sme ho dali nespočetne krát. Najmladší účastník má 7 rokov, najstaršia účastníčka s koksatrózou kĺbov má vyše 70 rokov. V skupine máme špičkových výkonnostných športovcov, rodiny s deťmi i ZŤP. Nesúťažíme. Chceme rozhýbať najmä deti a seniorov, preto naďalej podporujeme bezplatnú účasť vo všetkých akciách pre deti, mládež, seniorov a ZŤP.
Viac o výzve Kardio nápravník
Budeme tiež radi, ak sa zapojíte do niektorej z našich výziev.
Ďakujeme
Ing. Ertl Peter
Reštartnisa, oz
predseda združenia
Pozn: Pracovali ste ako dobrovoľník? Ak ste pracovali aspoň 40 hodín ako dobrovoľník v roku 2022, máte možnosť venovať až 3% z dane - požiadajte organizáciu, pre ktorú ste pracovali ako dobrovoľník o potvrdenie tejto práce.
Príspevok 2% pre reštartnisa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
Prinášam vám tip na rodinný výlet s deťmi. Lúka plná sysľov pod Muránskym hradom je určite nevšedným zážitkom.
Najčastejším východiskovým bodom pre výstup je obec Muráň, nad ktorú sa Muránsky hrad hrdo vypína na skalnom brale Cigánka. Trasa náučného chodníka začína pri obecnom úrade a pokračuje po červenej značenej turistickej značke ku Chate pod Muránskym hradom, kde je možnosť občerstviť sa pred alebo aj po výstupe na hrad.
Nachádza sa tu aj pamätník Filipa Augusta Coburského. Na trase je niekoľko informačných panelov o faune a flóre a prírodných zaujímavostiach tejto lokality. Od chaty je to už len na skok k hradným múrom a vstupnej bráne s vežou, ktorá je najzachovalejším objektom hradu.
Muránsky hrad ( 935 m n.m.) je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Jeho bohatá história siaha až do 13.storočia. Založili ho Bebekovci a postupne sa ako vlastníci hradu uvádzajú Illésházyovci, Tornályovci, Széchyovci, Koháryovci. Poslednými majiteľmi majitelia boli Coburgovci. Asi najznámejšou povesťou o hrade je povesť o Muránskej Venuši - Márie Széchyovej, manželke Františka Wesseléniho, kapitána Fiľakovského hradu a palatín Uhorského kráľovstva.
Muránsky hrad má nielen zaujímavú a bohatú históriu ale poskytuje aj úžasne panoramatické výhľady v každom ročnom období. Z južnej vyhliadkovej plošiny môžeme obdivovať strmé skalné bralá národnej prírodnej rezervácie Poludnice na ktorých rastie endemit a symbol Národného parku Muránska planina - lykovec muránsky.
Ďalšie úchvatné výhľady nám poskytuje novo zrekonštruovaná severná vyhliadková plošina. Z nej môžeme obdivovať panorámu Stolických vrchov a pri dobrom počasí aj Kráľovu hoľu.
Areál hradu je pomerne rozsiahly. Nachádzajú sa tu pozostatky rôznych hradných objektov, ako sú Hlavný palác, Dom veliteľa, Koháryho palác .... .
Po obhliadke hradu a panoramatických výhľadov sa vraciame tou istou trasou ku chate. Odtiaľto je možnosť pokračovať na Veľkú Lúku a pozrieť si národný žrebčín s chovom norika muránskeho typu Za norikmi, zimný prechod Muránskou planinou na bežkách alebo sa vrátiť späť do obce Muráň a turistiku s príchuťou histórie zavŕšiť návštevou Lúky plnej sysľov v lokalite Biele Vody, ktorá sa nachádza na trase z Muráňa v smere na Prednú horu.
Môžeme tu pozorovať jednu z najpočetnejších kolónií sysľa pasienkového na Slovensku. Malé, priateľské stvorenia si tak zvykli na človeka, že si berú potravu rovno z vašej ruky. Lúka plná sysľov pod Muránskym hradom vás očarí.
[widget id="text-72"]
Príspevok Lúka plná sysľov pod Muránskym hradom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.