REŠTARTNI SA

Mayo E-FS 29: jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára

Okolo 4 hnojov

Jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára dopadla nad očakávania. Jediný, kto to nepotvrdil bol môj zadok. A kam sa podela cez zimu moja kondícia? Mayo E-FS 29: jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára: Kam vyraziť s novým elektro bicyklom?

MTB okolo chotára

Prvé jarné kilometre vždy vedú okolo chotára. Čo sa tu od jesene zmenilo? 24 km okruh okolo 5 hnojov, 4 rybníkov a 3 mobilných rozhľadní začínam smerom na Blesovce. Mimoriadne pozitívne hodnotím nové stromky, ktoré popri cykloceste vysadili Hajnovešťania. Verím, že už o pár rokov budú robiť pri jazde v horúcich mesiacoch príjemný chládok. Povinná zastávka v parku kaštieľa v Hajnej Novej Vsi a ďalšia až za Obdokovcami. Repka olejka zariadila, že všetko je žlté. Minulý rok tu bola nasadená kukurica a priznám, veľmi som si na surových mladých kláskoch pochutnával.

Prvé kilometre s Bafangom

Okruh však prebehol ako nič. Kedysi som mal výhrady voči motorom Bafang, ale musím uznať, že značka prešla za tých pár rokov slušným vývojom. Po 24 km a 260 m stúpania v režime minimálnej podpory mám stále na ukazovateli 94% batérie. Šotolinové a poľné trasy mimoriadne slušia aj novej vidlici RockShock Judy so 120 cm zdvihom. Ako sa však bude správať v komplikovanejšom teréne? To preverí následný 28 km Inovecký bonus cez Bojnú a Tesáre popod Mačaciu skalu a okolo meandrov Bojnianky naspäť.

Rád chodím testovať bicykle. Je to určite príjemnejšie ako vysávať, upratovať, vysedávať pri kompe, alebo počúvať manželku, čo všetko treba nevyhnutne spraviť. Ale tentokrát to nebolo ani o testovaní bicykla, ale o Radegaste na Nových Mlynoch. :-)

Duchonka Tesáre Kulháň turistické trasy/ cyklotrasy
Nové Mlyny

Bojná

Babica každoročne bujnie. Ranču na Babici sa aj v tomto jarnom období radšej vyhnem. Kde sú tie časy, keď tu bol iba rybník a jedna maringotka. Dnes je cesta okolo ranča zasekaná autami turistov, z ktorých väčšina dôjde akurát niekoľko sto metrov po odbočku do hory a potom ide na zaslúžené vysmážané hranolky, syr, kofolu a pivo.

Podobne ako redne moja kondícia, rednú aj stromy v Lesine (kedysi hora medzi Tesármi a Bojnou, dnes skôr lesopark). Nerednú len stromy. Rednú aj klasickí MTB bajkeri. Cestou po cyklotrase ich zo desať míňam, drvivá väčšina z nich to ťahá na elektrobajkoch.

Mayo E-FS 29

Môj Mayo E-FS 29 to zvláda s hrdosťou. Vo výbave Shimano Cues sa pýši neuveriteľne hladkým radením, robustnosťou s odolným dizajnom, ktorý vydrží až trikrát dlhšie. Sada je optimalizovaná pre elektrobajky s tým, že má širšie pastorky aj reťaz a lepší rozsah prevodov. Spolu s 29" kolesami a plným odpružením SUNTOUR RAIDON LO AIR 190/42mm s uzamykaním na tlmiči to znie ako dobrá voľba. Valím to dole kopcom skoro päťdesiatkou. Tu už narážam na hranice novej RockShox Judy vidlice. Predsa len. bike by zniesol pri agresívnej jazde aj niečo byteľnejšie.

Napriek tomu sa nesťažujem. 26 kg elektro bicykel pôsobí skôr štíhlo a subtílne. Robia to aj tenšie plášte. Menší valivý odpor znamená dlhší dojazd. E bajk asi nie je určený na najextrémnejšie zjazdy. Ale veď ani cenovka nepatrí medzi tie, na ktoré si potrebuješ vziať hypotéku. Zatiaľ som necítil potrebu ani vyskúšať teleskopickú sedlovku.

Milujem padák od Mačacej skaly popri meandroch Bojnianky. Tento očarujúci kút bažín a mokradí by ste mali zažiť.

Meandre Bojnianky

Bojnianka pramení v Sedle pod Skalinami v nadmorskej výške okolo 510 m n. m. Od prameňa tečie spočiatku južným smerom, na hornom toku priberá niekoľko kratších prítokov. Potom preteká kopaničiarskou oblasťou obce Nová Lehota a stáča sa do Bojnianskej doliny. Zľava priberá najprv Lieskový potok, vzápätí prítok spod Skalky a Hradný potok od veľkomoravského hradiska Valy. Presne v týchto miestach si bobry urobili svoje kráľovstvo.

Bojnianka sa tu rozlieva riadne doširoka a vytvára tak neprekročiteľnú hrádzu medzi starou cestou na Dolinu a kopcami Valov. Slnko však zahrieva zem a vody ubúda. Bobry budú opäť nasraté. Ako sa im dobre žilo, keď mali hniezda ďaleko od seba. A toť. Znova všetci skončia na jednej priehrade.

Príspevok Mayo E-FS 29: jarná cyklo-inšpekcia Bojnej a chotára zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Domica a jaskyne Slovenského krasu výlety turistika cyklotrasy

Jaskyňa Domica

Predstavujeme jaskyňu Domica a jaskyne Slovenského krasu.

Jaskyne Slovenského krasu

jaskyne Slovenského krasu
Krasová výzdoba Domice


Jaskyňa Domica

Domica – najväčšia jaskyňa Slovenského krasu je zaradená medzi jaskyne svetového významu.

Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 368 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926.

Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja

Jaskyňa Domica sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny na území obce Dlhá Ves asi 10 km juhovýchodne od Plešivca 2 km od štátnej hranice s Maďarskom. Z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km. Najbližšia autobusová zastávka je Kečovo, Domica

Odporučenie: určite s plavbou ak sa dá, zväčša nieje voda

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka.

V jaskyni nachádzame tri generácie aragonitu, prvá z nich má 121 až 138-tisíc rokov.

Priestory Ochtinskej aragonitovej jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá svojou krásnou výzdobou vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Autobusom: najbližšia zastávka Gočaltovo, Hrádok
Autom: z Rožňavy cez Štítnik smer Jelšava – 25 km

Gombasecká jaskyňa

V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Na prehliadkovej trase sa návštevník Gombaseckej jaskyne môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, ktoré sú tu vytvorené a zachované v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne náteky a kôry.

Silická planina: odporúčané turistické trasy/ cyklotrasy
Gombasecká jaskyňa

Ako sa tam dostať:
Autobusom: autobus Slavec, rázcestie Silica. Potom sa treba napojiť na žltú turistickú značku, ktorá ide zo Slavca k jaskyni a na Jablonovské sedlo. K jaskyni to je asi 20 minút
Autom:  z Rožňavy smer Tornaľa – 10 km, odbočka za Slavcom

Krásnohorská jaskyňa

Staňte sa na malú chvíľu jaskyniarom a navštívte unikátnu Krásnohorskú jaskyňu. Jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Môžete ju navštíviť v sprievode skúsených vodcov v kompletnom jaskyniarskom výstroji. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 34 m. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Prehliadkovú trasu dlhú 450 m prejdete po drevených lavičkách, rebríkoch, lánách a občas je potrebné liezť priamo terénom jaskyne.

Jaskyňu môžu navštíviť aj deti od 6 rokov, do 15 rokov však musia byť v sprievode dospelej osoby. Jaskyňa je otvorená od 1. 4. do 30. 11.

Silická ľadnica

Je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Jej vstup sa nachádza vo výške 503 m n. m. Vstupná portálová časť jaskyne, z ktorej možno nahliadnuť i do chladného útrobia s menšími útvarmi ľadovej výzdoby, je voľne prístupná verejnosti, vstup do hlbších častí jaskyne je však zakázaný a nebezpečný. Jaskyňa predstavuje súčasť silicko-gombaseckého podzemného systému, je dlhá viac ako 1000 m a hlboká viac ako 100 m. Pred zaľadnením ju obývali pravekí ľudia, čo dokazuje množstvo archeologických nálezov.

Silická planiny turistka kam na výlet restartnisa
V SIlickej ladnici už pred sto rokmi pochopili význam chladu a urobili v jaskyni pivovar

Ako sa tam dostať:

Jaskyňa Silická ľadnica sa ukrýva v lesoch 2 km západne od obce Silica na Silickej planine v Slovenskom krase.

K ľadnici vedie turistický chodník z obce Silica (žltá značka, trvá približne 0:20 h). Ďalšia možnosť je taktiež po žltej turistickej trase, ale od rázcestníka Silická jaskyňa parkovisko (525 m n.m.), ktorý sa nachádza pri malom parkovisku tesne pred obcou Silica. Celkový čas ku jaskyni od parkovska trvá približne 0:15 h (naspäť 0:15 h).

Viac informácií nájdete tu

Bonusový technická vychytávka jaskynného typu v Slavošovciach :-)

Slavošovský tunel

Tunel pod Homôlkou (Slavošovský tunel) je jedinečná technická pamiatka nachádzajúca sa v Slovenskom rudohorí pri obci Slavošovce, ktorú viacerí z nás isto poznajú v súvislosti s miestnymi papierňami. 2 400 metrov dlhá prechádzka úplnou tmou len s baterkou je zvláštnym zážitkom, ktorý sa oplatí zažiť.

Slavošovský tunel
Slavošovský tunel

Ako sa tam dostať:

Z Magnezitoviec alebo Slavošoviec sa dá prejsť 2,4-kilometrovým Slavošovským tunelom. Zo Slavošoviec spred obecného úradu (miesto na parkovanie) prejdete bočnou ulicou, ktorá prechádza cez železničnú trať. Pokračujete ďalej po tej istej ceste, ktorá o niekoľko sto metrov končí, resp. ďalej pokračuje v smere k horám ako poľná cesta. Po vstupe do lesa už vedľa cesty tečie Rejdársky potok. Kráčajúc stále rovno dôjdete na miesto, kde sa na strome nachádza drevená tabuľa s označením tunela.

Portál do tunela sa nachádza tesne pod povrchom v širokej jame, do ktorej vedie drevený rebrík na spôsob schodiska.

Doprava

Autom

Najlepšími východiskami do jaskýň Slovenského Krasu je mesto Rožňava a Krásnohorské Podhradie.

Vlakmi ZSSK 

sa dostanete až do Rožňavy, ktorú odporúčame ako východzie miesto pre plnenie oboch cieľov - Domica a jaskyne Slovenského krasu i Zádieľsku tiesňavu.


Turistické trasy

Domica a jaskyne Slovenského krasu - turistické trasy/ cyklotrasy

Okrem uvedených jaskýň vám odporúčame nasledovné turistické trasy:

Silická planina

Silická ľadnica– Závozná, horáreň– Mestská priepasť– Slatiny– vykrývač nad Plešivcom– Plešivec.
10 km, stúpanie: 209 m, klesanie: 485 m. Viac 

Gerlašská skala a Zvonivá jama

Kružná – Veľký vrch – Gerlašská skala – Serényiho cisterna – priepasť Zvonivá jama (Zvonárka) – Farkašova samota – Kružná.
17 km, stúpanie: 725 m, klesanie: 725 m. Viac

Plešivská planina

Plešivec (dedina) - Ďulová - Zvonivá jama - Gerlašské skaly - Veľký vrch - Zvonivá jama - Plešivec (dedina).
32 km, stúpanie: 946 m, klesanie: 941 m Viac 

Dievčenská skala

Na Dievčenskú skalu vedie odbočka zo zelenej turistickej značky, ktorá spája obec Hrušov s obcou Plešivec. Celkový čas z obce Hrušov trvá na skalu približne 2:40 h (naspäť 2:25 h). Z obce Jovice po modrej turistickej trase po rázcestník Lukáčova bučina (595 m n.m.), odtiaľ po  zelenej turistickej značke až ku skale. Celkový čas tejto trasy trvá na skalu približne 1:40 h (naspäť 1:30 h). Viac

Tip: Kečovské škrapy

Naše najväčšie, jedinečné škrapové pole sa nachádza sa na Silickej planine v Slovenskom krase, hneď za obcou Kečovo, na vápencovej stráni pod vrchom Maliník (493 m). Ide o ukážku dlhodobej činnosti človeka – postupné odstraňovanie pôvodných lesných porastov, čím došlo k odplaveniu pôdy a vzniku rozsiahleho krasového územia. V tejto lokalite žije mnoho chránených, vzácnych, zriedkavých druhov rastlín a živočíchov, suchomilných a teplomilných spoločenstiev.

Cyklotrasy

Pred Slavošovským tunelom
Pred Slavošovským tunelom

Silická planina okruh

Okruh Silickou planinou má 32 km s prevýšením 490 m a prevedie vás cez najkrajšie miesta planiny. Popis trasy tu

Rožňava - Silická planina - Silica

Trasa vedie po asfalte - cestách, a poľných / lesných cestách, a je vhodná skôr pre MTB / Trek bicykle. Vzdialenosť 51 km s prevýšením 540 m (trasa na mape)

Slovenský Kras - Silická planina

Najnáročnejší okruh Silickou planinou má 67 km s prevýšením 820 m. (trasa na mape)

MTB MINE trails okruhy okolo Rožňavy

Hociktorú z uvedených trás (Silická planina alebo Rožňava traily) považujeme za splnenie cieľa. Myslíme, že traily poskytnú MTB bajkerom pekné vyžitie.

Ochtinská Aragonitová jaskyňa
Ochtinská Aragonitová jaskyňa

Náučné chodníky a veže na pozorovanie vtáctva:

Užitočné info

Terén a bezpečnosť:

Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z nich 5 je verejne prístupných. Tie  vám aj predstavujeme. Popri jaskyniach však nezabudnite objaviť aj krásy kompletne neobjavenej Silickej planiny.

Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!

Ideálnym štartom pre oba ciele v Slovenskom krase jaskyňu Domica i Zádieľsku tiesňavu je Rožňava.

Príspevok Domica a jaskyne Slovenského krasu výlety turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pustý hrad Teplica v Štiavnických vrchoch

Pustý hrad (Teplica) v Štiavnických vrchoch

Ako je veľa Minčolov a Kečiek, je aj veľa Pustých hradov. Ten náš (Teplica) leží v Štiavnickych vrchoch. Aj pri Hliníku nad Hronom sa dá loziť po rebríkoch a reťaziach. Predstavujeme jeden z cieľov 7 kopcov 3 jazerá Pustý hrad Teplica. Rozprávali sme sa o ňom s Žofiou Buganovou, našim turistickým sprievodcom po Regióne Gron:

Váš cieľ Pustý hrad bude tento rok ašpirovať na ocenenie objav roka. Naozaj stojí za to?

„Podľa mňa tu na strednom Pohroní určite stojí za to. Sama som bola prekvapená, keď sme si trasu vybrali s partiou. Tento cieľ môže prekvapiť viacerých. Jednak si pod názvom Pustý hrad mnohí vybavia v prvom rade úplne inú lokalitu, takže pozor na to! A v druhom rade prekvapí terén, v prípade, že si vyberiete trasu okolo Panskej hory cez Kečku. Pozor tiež na rovnaké názvy Kečky nad Sklenými Teplicami smerom na Ladomerskú Viesku a Bralcov pri Repišti. No proste, otvorte si predtým mapu .

Hrad Teplica

Pustý hrad si mnoho ľudí spája s hradom nad Zvolenom, predstavte ten váš, v Štiavnických vrchoch.

„Pustý hrad nad Zvolenom je omnoho známejší. My pozývame na turistiku tiež na strednom Pohroní, avšak pár kilometrov nižšie dole popri Hrone. Oba hrady sú súčasťou Pohronskej hradnej cesty, čo nám naznačuje, že tu je hradov alebo ich pozostatkov o niečo viac.

Zaniknutý hrad Teplica

Vznikol pravdepodobne v 13. storočí, no prvá písomná zmienka sa datuje do 15. storočia. Jeho úlohou bolo chrániť cestu do Banskej Štiavnice. Vizuálne mohol byť prepojený s hradmi Revište a Žakýl. Z dochovaných zvyškov v teréne možno usudzovať, že v najvyššie položenom južnom nároží hradného jadra lichobežníkového pôdorysu stála hlavná vežová stavba. Z ďalšej zástavby možno dedukovať do skaly zahĺbený objekt (5,1 x 3,9 m) v susedstve veže, ktorý je pravdepodobne pozostatkom cisterny. Na severe chránili jadro asi parkán a priekopa, pred ktorou sa rozkladalo menšie predhradie. Príjazdová cesta stúpala pozdĺž západného boku jadra, vstúpila do predhradia a po obrate vchádzala do jadra od severu.

Výstup na hrad Teplica foto M. Berák

Z histórie hradu

Hrad sa počas svojho fungovania dostal do rúk Jiskrových žoldnierov. Neskôr ho Ján Huňady opravil a vrátil naspäť ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi.

Veľmi skoro však došlo k opätovnému poškodeniu objektu počas bojov o uhorský trón s poľským kráľom Kazimírom. Hrad, ktorý po prímerí (1472) pripadol jágerskému biskupovi Jánovi, bol zrejme silne poškodený. Podľa listín bol až v roku 1489 ako majetok kráľovnej Beatrix (manželky Mateja Korvína) obnovený a zároveň vybavený delami a pušným prachom.

Postupne však strácal pôvodný význam a zrejme poslednú úlohu zohral v období tureckej invázie, keď fungoval ako signalizačné stanovište – vartovka. Zrejme na začiatku 17. storočia úplne spustol a jeho stavebný materiál poslúžil v rokoch 1807 až 1811 obyvateľom Sklených Teplíc na stavbu miestneho kostola.“

Pustý hrad (Teplica) v Štiavnických vrchoch
prechod na Bralce a Kečku

Človek by nejaké skaly a lezenie v Hliníku nad Hronom nečakal. Sľúbili ste rebríky i reťaze. Kde ich nájsť?

„Ak chce turista vyskúšať reťaze, treba si zvoliť zelenú turistickú trasu, ktorá začína na okraji obcí Lehôtka pod Brehmi a Hliník nad Hronom pri autobusovej zastávke. Odtiaľ sa vyberte smerom na Kečku a zakrátko sa dostanete na prvú skalnú vyhliadku, kde je skvelý výhľad na Žiarsku kotlinu.

Rebríky a reťaze

No a potom začína úsek, kde opakovane stúpate, klesáte, prechádzate skalným oknom, míňate jaskyňu a štveráte sa po rebríku, istí vás zábradlie atď.

Bralce a Kečka

Tu sme stretli okrem dospelých len jednu rodinku s deťmi a to sme si vraveli, že decká teda idú riadne. Na Janovskej lúke by ste sa mohli otočiť späť a urobiť si tak malý okruh, ale ak chcete cieľ splniť poriadne, pokračujte do Janovského sedla a odtiaľ na Pustý hrad Teplica.

Z hradu môžete zísť do Sklených Teplíc alebo do Repišťa, ak si predtým nájdete autobusový spoj späť do Hliníka nad Hronom.

Prechod cez Bralce a Kečku

Aké iné výletné a turistické trasy by si odporučila, aby toho človek zažil čo najviac?

Šášovský hrad

Zaujímavou, avšak trochu dlhšou trasou je trasa od hradu Šášov zo Šášovského Podhradia. Tu sa vyberte modrou značkou po lesnej asfaltke popri Istebnom potoku. Sledujte tiež značku Barborskej cesty, pretože je potrebné nájsť jej odbočku z modrej trasy a odbočiť tak na Sklené Teplice.

Popri strmšom jarku sa dostanete do blízkosti odľahlej osady Konice, kde sa Vám naskytnú v jedno mieste pekné pohľady na Nízke Tatry (ak sa nemýlim). Osadu obchádzajte okrajom lesa a za ňou sa napojíte stále po trase Barborskej cesty na žltú značku.

Barborskou cestou

Odtiaľ miniete pozostatky staršieho salaša, oddýchnete si na lúkach a zídete do Sklených Teplíc. Ak ste zdatný a máte čas, vybehnite na Pustý hrad. Ale pozor, ak chcete prísť späť do Šášovského Podhradia, treba myslieť ešte na rezervu. V Sklených Tepliciach skočte na autobus do Žiaru nad Hronom (zastávky „Regionálne správa ciest“ alebo „Nadjazd“ sa nachádzajú v dolnej časti – ak sa chcete vrátiť do Šášova cez Viesku) alebo sa nasmerujte opäť na žltú (prípadne na červenú značku), ktorá vás cez Maselno dovedie do Ladomerskej Viesky a odtiaľ to je už len kúsok (lepšia polhodina) pod hrad Šášov.

Hrad Šášov foto P. Čákovský

Táto trasa v sebe ponúka 2 hrady, návštevu kúpeľnej obce, kde sa môžete občerstviť, môžete si spraviť odbočku k rybníku v Tepliciach, míňate pekné miesta pri osade, občas sa Vám ukáže výhľad a podobne.

Horné Opatovce

Ako lokálnu zaujímavosť by som spomenula aj zaniknutú obec Horné Opatovce, kde sme túto našu trasu ukončili práve my s partiou, avšak tá sa nachádza v priemyselnej časti mesta pri skládke a odtiaľ je príjemnejšie vziať si nejaký odvoz (bus, taxi, druhé auto). Horné Opatovce boli postihnuté vplyvmi hlinikárne a kvalita životného prostredia sa tu zhoršila natoľko, že obyvatelia sa museli vysťahovať. Dnes túto udalosť pripomína kostol a pamätník. Je to pekné, ale kontrastné miesto. Pre mňa veľmi zaujímavá vlastivedná odbočka.

Horné Opatovce, foto Region Gron

Celá táto trasa (bez odbočky do Horných Opatoviec) predstavuje celodenný výlet v trvaní okolo 8 hodín chôdze a v dĺžke okolo 25 km, s prevýšením takmer 1200 metrov. V Šášovskom Podhradí sa nachádzajú malé potraviny, občerstviť sa môžete v Sklených Tepliciach aj v Ladomerskej Vieske.

Túto trasu si viete s rôznymi úpravami prispôsobiť, napríklad aj na príchod a odchod vlakom zo železničnej stanice Žiar nad Hronom (to je vlastne už na okraji Ladomerskej Viesky).

A kam ísť aby si dal človek riadne do tela?

Náročná je aj trasa zo Šášovského Podhradia cez Sklené Teplice a Ladomerskú Viesku, ak ju plánujete v plnom rozsahu. Netreba podceniť ani náročnosť pešej trasy okolo Panskej hory z Bralcov cez Kečku, ale tam sa skôr jedná o dodržiavanie pravidiel bezpečnosti, keďže niekde sa pohybujeme okrajom skalných zrázov a vyhliadok.

MTB na strednom Pohroní

Náročné sú určite cyklotrasy, lebo aj keď to človek tu v okolí Hrona možno nečaká, sú to kopce a ďalšie kopce.

Čiže bicykel určite treba horský, aj nejakú kondičku a techniku. V okolí Pustého hradu Teplica sa naskytá viacero cyklotrás Bajkom k Tajchom z Vyhnianskej oblasti, jedna spojka vedie priamo na hrad, druhá vedie okolo zámku Marcus.

Čo všetko je možné v okolí ešte objaviť

Sklené Teplice

Kúpele Sklené Teplice ponúknu relax po akokoľvek náročnej turistike, pretože jednou z oblastí, na ktorú sa špecializujú, je práve pohybový aparát. Ak aj nebudete mať čas na procedúry, v kúpeľnom parku si môžete posedieť v kaviarni, ochutnať miestnu minerálku, nájsť travertínové pareničky alebo nazrieť na dedinku od miestneho kostolíka, ktorý je priamo nad parkom.

MTB: Barborská cesta bicyklom za dva dni
Kúpele Sklené Teplice

Repište a hrad Marcus

Druhým zaujímavým miestom v blízkosti zaniknutého hradu Teplica je dedinka Repište, ktorá ukrýva novodobý hrad Marcus, populárny fotopoint vzdialený z centra obce asi 2 kilometre nenáročnou vychádzkou. Po ceste môžete vystúpiť na miestu vyhliadku Bimbíz, kde stojí kríž zasvätený našim zlatým hokejistom a je odtiaľ super výhľad na Žiarsko, Vtáčnik, Kamenné more vo Vyhniach a ďalšie okolie.

Hrad Marcus, foto P. Ćákovský

Hrad Šášov

Pekným tipom na veľmi nenáročnú turistiku je aj hrad Šášov pri Žiari nad Hronom alebo Šibeničný vrch, ktorý je obľúbenou vychádzkovou trasou domácich priamo z mesta so širokým výhľadom naň. Rodiny s menšími deťmi ocenia Mestský park pri Biskupskom kaštieli v Žiari nad Hronom, kde nájdete minizoo, preliezky, v lete plážové kúpalisko, jazierko a podobne. V rámci prehliadok Zaži hrady inak! sa na Pohronskej hradnej ceste konajú aj komentované prehliadky hradu Šášov a žiarskeho kaštieľa.

Hrad Šášov, foto P. Albert

Hrady Šášov a novodobý Marcus ako aj „Šibák“ sú nenáročné ciele aj pre menších turistov. Decká určite zvládnu aj vychádzky na zrúcaninu Teplica zo Sklených Teplíc či z Repišťa (tu smerujte nakoniec obce v časti, kde je futbalové ihrisko).

Príspevok Pustý hrad Teplica v Štiavnických vrchoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tlstá Ostrá turistika cyklotrasy

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy

Tlstá Ostrá (turistika cyklotrasy) vo Veľkej Fatre patrí medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá. Tieto dva vrcholy patria medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie turistické výstupy ponad Gaderskú a Blatnickú dolinu. Pozrite si turistické trasy, cyklotrasy a možnosti výletov v okolí Gadera a Blatnice.

Tlstá Ostrá turistika cyklotrasy mtb výlety


Asi nenájdete žiadneho obyvateľa Turca, ktorý by túto túru neabsolvoval.

Tlstá, Ostrá

Na vrcholy Ostrá (1247 m n.m.) a Tlstá (1373 m n.m.) vedie turistická trasa z Gaderskej doliny. Výstup na Ostrú je strmší. Vedie cez skalné okno kamennými schodmi za pomoci reťazí. Nič pre deti, ktoré môžu objavovať gaderskú a Blatnicu dolinu. Z vrcholu Ostrej a Tlstej sa Vám naskytne nádherný rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.

Rozložitá Tlstá s mohutnými vápencovými galériami, kolmými stenami a početnými dierami a jaskyňami sa nachádza priamo pod Blatnicou. Určite neobíďte jaskyňu Mažarná.

Jaskyňa Mažarná

patrí k najväčším vo Veľkej Fatre. Má impozantnú vstupnú bránu dlhú takmer 130 m. Jaskyňa nie je zaujímavá len svojím tvarom, ale aj významnými archeologickými objavmi. Našli v nej pozostatky jaskynného medveďa a dôkaz, že jaskyňu osídlil človek v mladej dobe kamennej. Vstup do nej je voľný.

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy
Výstup na Ostrú (Bigstockphoto)

Trasa okolo Tlstej a Ostrej v mapy.cz klinutím na mapu

Gaderská dolina

Je jednou z najznámejších a najdlhších dolín Slovenska. Pokračuje Dedošovou dolinou a pohodlne sa ňou dostanete i na MTB bicykloch pod vrcholy Ostredok a Krížna. Je v nej nahromadené množstvo prírodných krás a zaujímavostí. Sivé vápence a biele dolomity sú pozostatkami tropického mora. Popri celej doline tečie nádherný pstruhový potok. Neobíďte ani Čertovu bránu, gaderská dolna výlety, je to iba malá zachádzka.

Blatnická dolina

Tiahne sa východo-západným smerom v dĺžke 8 km. Dolina je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi, ktoré sú porastené vápencovými bučinami a borovicou. Preteká ňou Blatnický potok a vedie ňou zeleno značkovaný chodník z Blatnice na Kráľovu studňu. Východzím bodom pre všetky trasy je obec Blatnica.

Pod pojem Gader sa dnes zahrňujú aj ostatné doliny, ktoré sa nachádzajú medzi Blatnicou a hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Súčasťou tohoto komplexu sú už spomínané doliny Dedošová a Selenec, ale aj susedná Blatnická dolina, ktorá sa im v mnohom podobá. Táto dolina je súčasťou zaujímavého turistického okruhu Blatnica – Blatnická dolina – Kráľova studňa – Dedošová dolina – Gaderská dolina – Blatnica.

Turistické trasy Gader

Túra na Tlstú

Výstup začnete z Gaderskej doliny pri Blatnickom hrade z ústia Vápennej doliny. Pokračujte po  modrej značke. Nevynechajte  jaskyňu Mažarná. Nachádza sa asi v polovici výstupu na vrch Tlstá. Tesne povedľa jaskyne vedie menší chodník zaistený reťazami s väčším „stupákom“. Po výstupe vás bude čakať prvý, no zatiaľ menší, výhľad na Turčiansku kotlinu.

Tlstá je mohutný kopec s veľkou lúkou, ktorú držia obrovské skaly. Môžete nadobudnúť pocit, akoby ste boli na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji.

Zo samotného vrchu uvidíte celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako je Kľak, Veľká lúka, Malý alebo Veľký Kriváň. Z druhej strany uvidíte Ostredok a Krížnu. 

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy
Pohľad na vrchol Tlstá

Výstup na Ostrú

hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných vrcholov na celom Slovensku.

Túra Ostrá. K vrcholu sa dostanete 30 min. prechádzkou po hrebeni po  zelenej značke. Jemným klesaním sa dostanete na východnú časť vrcholu Zadná Ostrá, z ktorého budete pokračovať na Ostrú, čo je už len na skok.

Finálny výstup na Ostrú tvorí skalnaté stúpanie spojené reťazovým chodníkom. Následne sa dostanete ku skalnatému oknu, cez ktoré musíte preliezť. 

Z Ostrej zídete po žltej turistickej značke smerom na Muráň a Ústie Konského dolu. Pri zostupe natrafíte na malé, ale i veľké jaskynné skaly a ďalšie výhľady. 

Na celý okruh v dĺžke 15 km si vyhraďte min. 6 hodín. Prekonáte totiž technicky náročný výškový rozdiel 1150 m.

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy
Výhľad na Turiec

Cyklotrasy Gader

Gaderská dolina cyklotrasa

Jednosmerná nádherná cyklotrasa ktorá vás prevedie popod Tlstú a Ostrú cez Gaderskú a Dedošovu dolinu až na stúpanie na Ostredok a Kráľovu studňu. Celá cyklotrasa Gaderská dolina je dlhá 32 km s 600 m stúpaním po pohodlnej šotolinovej ceste. Mapa tu GPS trasa tu

Blatnická dolina

Kratšia 12 km s 200m stúpaním, tam i späť, okolo brál Ostrej až po spoj Rakytovských dolín. GPS trasa tu

Obe trasy je možné absolvovať naraz 

Na cesťáku sa rozhodne oplatí dať si magistrálu SNP a najmä Necpalský kopec.

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy
Bicyklom do ústia: Gaderská dolina

Výlety Gader

Gaderská a Blatnická dolina nenáročné výlety s deťmi

Blatnický hrad

Z Blatnice iba necelé dva km po chodníku natrafíte na odbočku na Blatnický hrad. Pohodlné stúpanie 160 m prekonáte hravo aj s deťmi.

Čertova brána

Tlstá, Ostrá, Veľká Fatra- turistické trasy/cyklotrasy
Čertová Brána

Pohodlná prechádzka asfaltovým chodníkom prekrásnou Gaderskou dolinou až k odbočke na Čertovu bránu. Od odbočky to máte iba niekoľko sto metrov. Celková trasa tam aj naspäť 16 km s 250m prevýšením. Bez problémov aj s kočíkom.

Blatnická dolina

Prechádzka Blatnickou dolinou okolo skalnatých útvarov Ostrej. Obojstranne necelých 12 km po šotolinovom povrchu.

Príspevok Tlstá Ostrá turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vyvetrať hlavu cez Malé Karpaty: Spariská a Železná Studienka

Spariská Malé karpaty

Prišiel apríl a s ním aj elektrobus z Peknej cesty na Krasňanskú horáreň. Akoby aj MHD vedela, že po prezidentských voľbách treba Bratislavčanom trochu zlepšiť náladu. Rozhodol som sa teda zobrať kolobežku a vyvetrať hlavu cez Malé Karpaty: Spariská a Železná Studienka to vždy istia.

Kolobežkou cez Malé Karpaty

Železná Studnička Kostka

Ak idete na kolobežke, vyrazte do Malých Karpát z račianskej strany. Je to optimálna voľba, pretože z Peknej cesty jazdí v letnej sezóne každý víkend elektrobus až ku Krasňanskej horárni. A ak sa rozhodnete dať to kondične, tak chcete tlačiť čím kratšie. Tlačeniu do kopca sa v troch strmých úsekoch síce nevyhnete, ale sú tu aj rovinkaté úseky. Na Spariská je to z Krasňan oveľa strmšie, trasa má iba trochu viac ako dva kilometre. Na druhej strane vás čaká od Sparísk bonusový komfortný padáčik dlhý temer 12 km až na Železnú studničku pod Červený most.

Vyrážam na nový turistický chodník, na Krasňanskú horáreň cez bývalý muničný sklad.

Poučenie z kolobehu

Kolobežka je komfortná z kopca, na rovine, alebo v malom stúpaní do dvoch, troch percent. Všetko nad je už utrpenie alebo tlačenica. samozrejme pokiaľ nemáte elektrickú prípomoc. Oplatí sa teda voliť trate s rovinovými etapami a krátkymi, čím prudšími stúpaniami. Tie budete tlačiť tak či tak. Na druhej strane si pri dlhých klesaniach užijete skvelú nirvánu a zážitok nekonečným zjazdom.

Platí pravidlo, že čím väčšie predné koleso, tým lepšia zotrvačnosť, valivosť a bezpečnosť. Na malých kolieskach môže byť prepadnutie cez riadidlá spolu s vylomenými zubmi a prasknutou čeľusťou vzrušujúcejším zážitkom ako kvalitný sex.

Som chlapák a vyrážam po svojich. Až po muničák to ide do pohody. Krátke prudké stúpanie od Šinvegu na vrch potlačím. Trochu zo mňa leje. Podchvíľou sa zakecám so zvedavými turistami: “To čo, aké retro máte?”

Netušia, že to retro má priemyselné vákuované ložiská a môj čas ešte len príde. :-)

Jazda na kondičnej kolobežke je niekde v strede medzi skateboardom a bicyklom. Zatiaľ čo bicykel má sedánku a poskytuje pomerne stabilnú jazdu, na kolobežke celý čas stojíte. To je však veľká výhoda najmä pre ITčkárov a ľudí so sedavým zamestnaním. Kolobka vyžaduje väčšiu rovnováhu, prekladanie nôh a kontrolu. Bicykel je vhodný na dlhšie vzdialenosti a ponúka pohodlné sedadlo, zatiaľ čo kolobežka je skôr určená na krátke zážitkové trasy s častým zosadaním. Jej jazda je spojená s komplexným pohybom celého tela a nôh. Posilňuje core, rozhýbe chrbticu. Kolobeh sa tak približuje viac k bežkovaniu. Bicykel je rýchlejší a efektívnejší v cestovaní na dlhé vzdialenosti, zatiaľ čo kolobežka je skvelou voľbou pre miestnu prepravu, urban koncept a rekreačné aktivity kávopičov. A kávopič, to ja som. :-)

U Slivú Malé karpaty
U Slivú

Magistrálou hrdinov SNP

K horárni za dvadsať a až hore na Spariská som to dal za 40 minút. Drina a stúpanie je za mnou. Predo mnou Magistrála hrdinov SNP. Málokedy mám blbé nápady ale toto bol jeden z nich. Vyškriabem sa až hore pod Dieliky. Túžim spustiť to po teréne, strmým padákom, koľko to dá.

Kvôli eróznym výmoľom a po zime popadaným pňom moc nevydalo. Ale bol to nový adrenalínový zážitok. Najmä keď som testoval, koľko si s tým nízkym nášľapom môžem dovoliť. Spúšťam sa ďalej na moju obľúbenú destináciu. Plzeň u Slivú nikdy neobídem.

U Slivú

Vľavo sa hádajú čosi o pive a o cenách, vpravo o voľbách. Bratislavský lesopark je mekkou mestského typu človeka. Z dlhej skúsenosti viem, že ľudia, čo športujú, nehejtujú. Alebo aspoň hejtujú menej. :-) Na cyklostojisku budím popri odstavených cyklostrojovniach veľkú pozornosť.

“Ako si sa s tým sem dostal?”
“Lanovkou.”
“Veď sem žiadna lanovka nechodí…”
“Tak asi po svojich…”

Uzmieri nás až druhá Plzeň. Borci oceňujú, že kolobka nemá elektro podporu. Ale mohla by mať. Konečne som na staré kolená opäť za bušiča.

Vysvetlivka: Bušič láme rekordy, okolo sa nepozerá a maká, kávopič oprie brandový bicykel na terase a pri popíjaní opisuje, zveličuje a často i vymýšľa.

Užiť si Železnú Studienku

Zvyšný sedem kilometrový padák si iba užívam. Výhodou kolobežky je, že časté zastavovanie a fotenie nie je žiaden problém. Stačí dať nohu 5 cm dole a je to. Oceňujem aj spoľahlivé Shimano brzdy. Príjemný padák k odbočke na Kačín zdolám za pár minút. Potom príde slalom.

Pripadám si ako na škole počas veľkej prestávky. Dvojstupy, trojstupy,... Dnes vyrazila na Železnú Studničku snáď polka Bratislavy. Nečudo. Je začiatok apríla a vonku slnečný úpek a 28 stupňov. Oteplenie, akoby bol stred leta. Chmáry mi chodia len okolo hlavy. Kam sme sa ako Slovensko za pár rokov posunuli?

Ešte že mám kolobežku, šport, prírodu a endorfíny.

Príspevok Vyvetrať hlavu cez Malé Karpaty: Spariská a Železná Studienka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm

Roklina Steinwand

Minulú sobotu sme si užili krásny jednodenný výlet v Rakúsku. Naším cieľom boli vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm. Údajne Myrafälle patria medzi najkrajšie vodopády v Rakúsku.

Muggendorf

Cesta z Bratislavy do Muggendorfu, obce, v katastri ktorej sa vodopády nachádzajú, nám trvala necelé dve hodiny. GPS nás spoľahlivo doviedlo až na parkovisko pred vstupom k vodopádom. K dispozícii sú až štyri parkovacie plochy, nám sa podarilo zaparkovať na poslednej z nich (parkovisko bolo bezplatné). Z parkoviska sme zišli k gasthaus Myra-Stub´n, pri ktorom bolo otvorené infocentrum a dve pokladne, v ktorých sa dali zakúpiť lístky na vstup k vodopádom (detský za 1,5 € a pre dospelého za 5 €). Bála som sa, či som neurobila chybu, ak som si lístky nekúpila online, ale napokon sa ukázalo, že v tomto období to ešte zásadná chyba nebola.

Vodopády Myrafälle

V rade pred pokladňou sme takmer nečakali. Po zakúpení lístkov sme prešli turniketom a mohli sme začať obdivovať vraj najkrajšie vodopády v časti Wiener Alpen.

Cesta k vrcholu vodopádov, ktorých celková výška je 125 m, nás viedla po drevených lávkach, schodíkoch a mostíkoch, takže akékoľvek zablúdenie nehrozilo. Takto upravená cesta bola naozaj veľmi jednoduchá a bez problémov je zvládli úplne všetci, vrátane tých najmenších turistov.

Nad vodopádmi nás čakal ďalší turniket. Ak sme sa chceli dostať ďalej, museli sme opäť použiť lístky, ktoré sme si zakúpili v pokladni. Kúsok za turniketom sme sa dostali na križovatku ciest. Museli sme sa pre jednu z nich rozhodnúť. Vybrali sme si cestu vpravo a pokračovali sme po ceste značenej červenou turistickou značkou, popri potoku.

Gasthaus Karnewirt a Hausstein

Lesná cesta nás doviedla až gasthausu Karnewirt. Tu sme si po stráááááášne namáhavej túre dopriali obed a po ňom sme sa vybrali dokončiť naplánovaný okruh. Vrátili sme sa na turistický chodník a kratučkým kopcom sme sa dostali pod skalisko Hausstein. Odbočka viedla aj na jeho samý vrchol. Dosiahli sme ho za niekoľko minút a okrem vrcholového kríža nám ponúkol nádherný výhľad do okolitej krajiny.

Z Haussteinu sme sa vrátili späť na turistický chodník a začali sme zostupovať. Chodník nás doviedol na križovatku ciest, kde sme náš okruh začínali. Cez turnikety sme sa vrátili do areálu vodopádov (znovu sme museli použiť lístky zakúpené v pokladni vodopádov) a drevené lávky, schodíky a mostíky ponad vodopády sme zvládli aj z opačnej strany – zvrchu nadol.

Svojráz turistického oblečenia

Mostíky boli v čase, keď sme ich zdolávali z tejto strany, preplnené takmer na prasknutie. Ale napokon sme zvládli aj predieranie sa davom. To množstvo ľudí vo mne vyvolalo iba jeden negatívny dojem – zistila som, že som absolútne nevhodne oblačená. Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm vyžadujú nielen turistiku ale aj spoločenskú prestíž. :-)

Moje vibramy, turistické nohavice a mikina pôsobili trochu nepatrične pri tých značkových kabelkách Gucci, Prada, či dokonca Luis Vuitton. Chápem, nebola to žiadna vysokohorská túra, ale ísť na skaly v bielych teniskách, bledom trenčkote a kabelkou na rameno mi prišlo trochu zvláštne. A to nebol iba jeden prípad... No, ale  možno som divná ja. :-)

Roklina Steinwandklamm

A keď sme zvládli Mirafälle, vybrali sme sa o kúsok ďalej – k rokline Steinwandklamm. Okruh okolo Miraffälle sa dá krásne spojiť s okruhom, ktorého súčasťou je aj prechod cez túto roklinu, ale my sme každý okruh riešili samostatne. Časovo sme to neodhadli najlepšie. Radšej sme sa presunuli ďalej autom. Smerovacie tabule nás opäť bez problémov dostali tam, kde sme potrebovali – ku gasthofu Jagasitz. Z parkoviska pri Mirafälle sme sa cestou kopírujúcou Mirafälle vrátili ku gasthausu Karnewirt a na križovatke tesne pred ním sme odbočili vpravo.

JagaSitz

Pri gasthofe Jagasitz sme zaparkovali a vybrali sme sa na náš druhý okruh toho dňa. Začali sme schádzaním štrkovým chodníkom prudko dole. Asi po 15 minútach sme sa dostali k „mýtnemu“ domčeku, v ktorom sme si zakúpili lístky do rokliny. Cena bola rovnaká ako pri Myrafälle. Opäť sme prešli turniketom, tentokrát posledným. Žiaden iný nás v tejto časti výletu už nečakal.

Prešli sme okolo akejsi farmy a vstúpil sme do lesa. Po pár metroch nás čakali prvé drevené schodíky a s nimi spojená lávka. A odtiaľto už nasledoval len prechod nádherným prírodným klenotom. Skalnými cestičkami, ktoré v nepravidelných intervaloch zasa striedali drevené mostíky, lávka a schody ponad tečúcou vodou.

Rudolf Decker Steigg

Dostali sme sa na ďalšiu križovatku ciest, kde sme mali na výber pokračovať po modrej trase, alebo si urobiť „zachádzku“ na Rudolf Decker Steig po červenej značke. Vybrali sme si červenú. Náš výber bol perfektný, hoci túto cestu by som neodporučila malým deťom a ľuďom, ktorí majú strach z výšok.

Cesta k nášmu cieľu viedla predovšetkým po rebríkoch, ktoré sa strácali vo väčších či menších skalných otvoroch či jaskyniach. Cesta pod skalami bola naozaj dobrodružná a zábavná.

Jaskyňa Turkenloch

Po zdolaní steigu sme sa dostali na miesto, kde sa opäť spojila červená značka s modrou a po drevných schodíkoch sme vystúpili do jaskyne Turkenloch. V jaskyni nás čakal ešte jeden rebrík. Baterka, či mobil, je v tejto jaskyni povinnou výbavou. Bez nej by sme nevideli ani na krok.

Roklina Steinwand

Vyšli sme z jaskyne a boli sme na vrchole rokliny. Pokochali sme sa nádherným výhľadom a lesnou cestou sme sa po pár minútach dostali k gasthausu Jagasitz, kde sme celý náš okruh začínali.

Výhodou tohto takmer hodinu a pol trvajúceho okruhu bolo, že sme míňali iba minimum ľudí. Stretli sme iba dve skupinky, ktoré tento okruh dávali opačným smerom. Na Rudolf Decker Steigg sme nestretli nikoho, keďže toto je iba jednosmerka. Tento okruh sme si užili viac ako ten prvý.

Zhrnutie

Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm. Obidva okruhy však hodnotím vysoko pozitívne a napriek tomu, že išlo vyslovene o ľahkú turistiku, strávili sme krásny deň v lone nádhernej prírody.   

Príspevok Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Rozhľadňa na Veľkom vrchu nad Divinkou, bicyklom po práci

Bicyklom na rozhľadňu Divinky

Po práci sadni na bicykel a ideš. Rozhľadňa na Veľkom vrchu nad Divinkou,

Dni sa pomaličky predlžujú, ale stále to nie je úplne ono. Keď nechcem aby ma zastihla tma niekde v strede lesa, snažím sa vypadnúť čím skôr. Stmieva sa okolo šiestej, takže mám zhruba dve hodinky. Ale má to aj svoje pozitíva, dá sa vystihnúť krásny západ slnka a návrat po tme nie je až taký problém.

Vyrážame od vodného diela Žilina

Vyrážame teda niečo po štvrtej niekde od Vodného diela. Popri Váhu to ide rýchlo až do Budatína. Tu musíme kúsoček po ceste, ale objavila som peknú „skratku“ okolo záhradiek a ponad tunel cez lúky. A tu akurát máme krásny výhľad na zapadajúce slnko, Hričovskú priehradu a aj diaľnicu. Pokračujeme ďalej, do Divinky je to už len kúsok.

Divinka

Lovišky
Lovišky

Rozhľadňa na Veľkom vrchu je už na dohľad. Od cintorína začína stúpanie.  Po pár metroch prichádzame k altánku – Lovišky. Je tu ohnisko, ale aj preliezky pre deti. Nezdržíme sa však, veď za chvíľku je tma. Ešte kúsok a sme pri rozhľadni. Je odtiaľto krásny výhľad na Žilinu, okolité kopce, Malú Fatru, Javorníky... Keďže sa už stmieva, ideme dolu.

Cestou z Divinky sa na lúke zastavím a ešte raz odfotím priehradu s už vysvietenou diaľnicou a ďalej už po tme.

Touto trasou sme prešli cca 29 km s celkovým nastúpaním 424 metrov.

Výlet je krátky, ale na tieto dni postačujúci.  Rozhľadňa na Veľkom vrchu v posledným metroch stúpania preverí. Teším sa ale na tie dlhšie. Celý rok pred nami, tak hádam sa niečo podarí. :-)

Príspevok Rozhľadňa na Veľkom vrchu nad Divinkou, bicyklom po práci zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zimný prechod cez roklinu Suchá Belá, okruh cez Slovenský Raj

Zimný prechod cez Suchú Belú, okruh Slovenským rajom.

Pozývame vás na zimný prechod cez roklinu Suchá Belá, Slovenským Rajom.

Suchá Belá

Podcasty restartnisa

Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Belá. Ráno je dosť chladné so súvislou vrstvou snehu.

Vchádzame do ústia Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja.

Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým hrubšou vrstvou snehu, ale postupuje sa dobre. Chodník je vychodený aj keď sú na ňom popadané stromy. Postupne sa dno zužuje a vytvára úzke skalné rozsadliny so strmými skalnými stenami. Dno je pokryté sčasti ľadom, sčasti snehom.

Na niektorých miestach sa vytvárajú ľadové kvaple, zo skalných štrbín vytekajú ľadopády.

Misové vodopády a Roklina

Profil rokliny sa výrazne zmení až prejdením Misovými vodopádmi. Prejdeme riečiskom cez najužšie miesto tzv. Roklina. Jej dno sa zužuje na takmer jeden meter. Kolmé steny nad hlavami sa týčia miestami až do výšky 150 m.

Sústavou kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády.

Stúpame roklinou, miestami prechádzame po pieskových nánosoch, po drevených vodorovných rebríkoch, kovových stúpačkách a rebríkoch.

Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok približne 320 m reťazí v skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok.

Postupne prechádzame Okienkovým vodopádom, Korytovým vodopádom, vľavo sa ukáže Bočný vodopád a nakoniec vodopádom Kaskáda.

Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky až vyjdeme na vrchol Suchej Belej. Pokračujeme žltou značkou. Pod Vtáčim Hrbom odbočíme červenou na Kláštorisko. Reštaurácia je samozrejme zatvorená. Urobíme si foto a pokračujeme ďalej zelenou do hrdla Hornádu.

Prichádzame k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po vyjdení z lesa sa naskytuje pohľad na Vysoké Tatry, Hrabušice a okolie.

Zimný prechod cez Suchú Belú

je pomerne náročná okružná túra tajomným svetom kaskád, vodopádov a roklín. Najmä v zime. Mačky, kvalitná obuv, rukavice, kvalitná príprava. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá sú zabezpečené drevenými a železnými rebríkmi, reťazami, stúpačkami a lávkami. Prechod tiesňavou si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Zvyšok okruhu prejdete po pohodlných lesných cestách a chodníkoch.

Príspevok Zimný prechod cez roklinu Suchá Belá, okruh cez Slovenský Raj zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky

Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky

...sobota.... draha na Vychod pre mňe draha domu... to ňé že daľeko... lem dakedy pomaly... všadzi daľeko dze nikoho nepoznaš... draha dobra.. idzeme.. Beckov. Strečno.. Liptov... Tatry.. Spišský hrad .. furt maš co patrec... šumné to máme... Draha do Sniny trimala pejc hodzin daco... keby sme znali žali by sme i Golonku... mali sme voľné mejsco... aspoň by sebe natrenoval... už sme na mejscu.. ubytovali sme še... obid.. nakup... a idzeme do Zemplinskych Hamroch... lom.. No ta po tej modrej... calkom ostro. Tu prestávka... tam diškurka.. a pijeme.... vodu.... cicho.. ole popať tam.. maľučka sareňka.. a sama.. no nič .. idzeme daľej... neda še nič robic... až banujem že som ku zbačil...

Ta už sme skoro na verchu... idzeme po schodoch a patrim, že jich nit... a ja sam.... patrim a vidzim, že burka nas nemine... ta to už mocno blizko... Už hrimi... už vidzec i čuc... paru fotky a idzeme dolu... Miloš idze perši... neška z toho nič... zaš hrimi... idzeme het.. ten burkovčak počeka... šicke me cale.. Jutre idzeme na Kremenec a daľej....

deň 1 na Kremenec

hutori še, že šicke drahy idu do Rima ta tota naša idze na Kremenec... ale tam nekončime... čeka nas hrebeň...

Kremenec... Šedlo pod Čierťažu.... Jaraba skala.... Pľaša... Ruské šedlo...

nedzeľa rano pejc hodzin... šidame do motora a idzeme do Novej Šedlici. Naš šofer še vola Miro... a to dobry chlop. Robíme prestavku... hlavne Miro na cigaretľu... no a my patrime na Starinu... ci pána!.... V Uliču patrime tote male koscelky.... mocno šumné... Po draže zastavujeme u Zboju u šandaroch. Neznam či to treba ale Miro... domaci.. vyzna še.

Konečná... vystupovac... lučime še... uvidzime še v pondzelok.... pul šedzmej idzeme do lesa... mojo parťáci a kolegove Jaro a Miloš su v predu a ja takoj za nima... štritame skupinu turistoch... dojsc su rozospate... špia len tak pod plachtu... robíme co možeme... les hraje svoju špivanku... no krasota... idzeme daľej... tu abo tam dajaka vodyčka... les mocno šumný... kuščičko adrenalinu na lavkoj cez jarok ale prešli me... Draha idze dobre... hutorime.. .cicho sme... sluchame... kračame... mordujeme še z blatom.

Kremenec nebudze zadarme... to dobry brižok... No a už my tu!Hurá!... prestavka... fotky.. diškurujeme... lučime še s poľakami a idzeme daľej... Chviľa še vyčerjala... asi daco budze... Parťak Miloš dajaky nesvuj... nebiruje burky.

Šedlo pod Čierťažu využijeme na prestávku... kolo nas hrimi... kruci še to kolo nas... pul hodziňky nam pomohlo... už po šickym... hore briškom dolu briškom a do toho išče blato... ale išče mi nespadnul... idzeme... odpočivame... dakedy patrime bo tu jest vyhľady jak na Jarabej skale... Zaš hrimi... pul hodzina v leše... bereme daco do diždža a idzeme na Pľašu.

Pada drobny diždžik a duje vitor. Ochladzilo še. Može tu nit teľo co patrec ale petriš take co indzej nit. Kľud a pokoj. Zateľ me na chodniku nikoho neštretli. No a už po burkoj i po diždžu. Ta sme dešli na Kruhliak. Ta teraz nas čeka už lem zejsc do Ruskoho šedla. Idzeme do šedla... a už mi na rici... no ta še stalo.. a tak mi merkoval žeby mi nespadnul. Podiškurovali me a idzeme do Cichej doliny... noclegi jest.. polivka... pirohy... i pivo... normálne chata... pul šedzmej sme v cieľu ... peršoho dňa...🙂

Poloniny 2.dzeň...

išče maly zažitok zo včera... chatár nas ubytoval... predal nam polivku i pivo... žal peňeži a pošol... do rána sme buli na chace same... keby sme znali ta piva sebe kupime vecej... ta aspoň tri abo štyri a ňe dva jak še hutori u nas... ta že nazad do Ruskoho šedla a idzeme na Balnicu. Ta proci včerajšku čistá paráda. Dakedy jest mejsca kec vyjdzeme z lesa a už riadne peče. V leše dobre.... už paru kilometre patrime do blata a sledujeme stopu... ale nezname co to. Išče sme furt nikoho neštretli. Draha idze dobre a už sme skoro v Balnici... je tu kopa dzeciskoch z Humenoho... škoľare... vylet... opikajú... grilujú a gravča... sklep zavarty a vlačik neidze... ta idzeme daco žejsc do chladku... no a teraz už lem dolu brižkom... chodničok še volá že naučny..možeme popatrec ... vysoke jedle.. buky... smreky... duby... smrekovce...

Každa dražka raz končí ta i tota naša... no a už sme z lesa von... ta slunočko dobre hreje... perša znamka o Osadnim... mineralny prameň... joj... pivko... by som sebe dal... ta še kuščiko rušame... štritame peršich domacich... ta dze tu mace karčmu?.... pri medvedzoj do doleva... a to živý?.... ňe dreveny... no a už sme tu... hurá... ta sme to zrobili... pred karčmu paru domacich.... keľo piva chlopi... a to me lem veci položili... pivo parádne... ta išče tri... no a to už hutorime z Borisom, že chto tu šicko u karčme už bul.... Miro už tu... Ta ne....

Zbohom... ale Dovidzeňa.... idzeme do Sniny... jutre Morské oko a Sninský kameň...

a že na Vychodze nič nemame...🙂

...vtorok ráno...

mušime še popratac... frištik, kavej, diškurujeme... co keby sme išli ma Morské oko a Sninský kameň? Ta dobre, idzeme... mocno sme blizko že bi me to obišli... Miloš nas budze podporovac z bufetu.... kušcičko ma problem... ta idzeme dvojo... zo začatku treba ijsc do brižka... ale vecka už fajne... drapeme še po drabiňkoj.... no a neveľo a už me na verchu... sláva... mocno dobre... šicko nam vyšlo... nebudzem opisovac co sme tu vidzeli... vyberce še a zrobce sebe svojo portrety... prežijce svojo zažitky... a majce svojo spominaňe... kušcičko boľa nohy... ale toto cicho a kľud še neda zaplacic... wifi tu nit... signal nehľedaj.... cheche... no ta co už... mušime ijsc het... verim tomu že še vracime... taky maly chrobačok u hlave už je :-)

Ak by ste potrebovali preklad do slovenčiny :-) nájdete ho tu Poloniny po Slovensky


[tag_groups_tag_list amount=30 column_count=0 h_level=2 hide_empty_content=1 include="4" keep_together=0 largest=16 threshold=3]

Príspevok Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ako dobehnúť 7 hodinový limit, Memoriál Jána Švočáka, ALS beh

Memoriál Jána Svočáka

Začalo to výhrou štartovného na kratšiu trať ALS behu - Memoriál Jána Švočáka. Čoraz viac som však bola presvedčená, že na kratšej štartovať nechcem – lebo Ultralanovka je za rohom, objem aj výškové sa zídu. Prehodenie registrácie však už na mieste štartu nebolo možné. Večer pred podujatím sa mi dostalo do uší, že @maria_kubova pôjde ako zadný voj.

Nejak som však túto info nechala plávať. Ale prišlo ráno a počas sedenia na 🚽 mi čosi napadlo😃. Ak to Majke a orgom nebude prekážať, rada by som tiež išla v zadnom voji. Tak som sa rýchlo snažila na Majku nakontaktovať a vďaka Peti Straškovej sa to aj podarilo. Všetko klaplo, vrátila som čip a štartovacie číslo na 21 km orgom a hurá do zadnovojového dobrodružstva s Majkou a Luckou @s_kridlami_slobody.

Čakalo nás 44 km, 2000 výškových m a 7 hodinový limit.

Memoriál Jána Švočáka

ALS charitatívny BEH - memoriál Jána Svočáka je charitatívne podujatie, ktoré sa koná každoročne na jar vo Svite. Celý výťažok z podujatia putuje ľuďom s nervovo-svalovými ochoreniami. Spoločne už vyzbierali 47770€. 

ALS beh

Kdesi-čosi odbila 7. ranná hodina a vyše 250 bežcov sa rozbehlo do kopcov. A my za nimi poklusom. Zopár opozdilcov nás dobehlo, aj obehlo a naháňačka mohla začať.

Všetko sa bežalo fantastickým terénom – pod nohami fajne mäkko v ihličí, sem-tam koreň, kameň, počasie ideálne na beh. Akurát na hrebeni kus fúkalo, to len aby sme veľmi rozmaznaní nedošli do cieľa. Občerstvovačky ako vždy s perfektným servisom a najúžasnejšími ľuďmi (ďakujeme za všetko ❤). Dlhý report nebude, lebo celú trasu sme prekecali (však 3 ženy), ochkali nad výhľadmi – vpravo Vysoké, vľavo Nízke Tatry – na hlboké úvahy nebol čas😃. Psychohygiena však dostatočná, nejaký ten bordel zo seba som v tých horách nechala. Na oplátku sme však s dievčatami pozbierali značenie a občas upadnuté smetie po bežcoch pred nami.

A ešte zopár ponaučení do batôžka – ber si rezervnú fľašu na vodu – ak nie tebe, tak pomôžeš iným bežcom (cestou na 2.O som všetko rozdala), z občerstvovačky ber gély, a magnézka – keď nie sebe, tak pomôžeš iným bežcom (niektorým to fakt pomohlo) a nejedz veľa chleba s masťou, lebo… 😃

Memoriál Jána Švočáka je fajn. Ďakujem, že môžem❤️

Príspevok Ako dobehnúť 7 hodinový limit, Memoriál Jána Švočáka, ALS beh zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Powered by RSS 2 HTML